Kedysi ste účinkovali v košickom prevedení hry Closer. Aké spomienky sa vám teraz na skúškach vynárali?
Od naštudovania košickej inscenácie ubehlo jedenásť rokov. Je to dosť dlhý čas na to, aby sa mi skúšobný proces intenzívne nevybavoval. Tým, že som vstupoval do tej istej hry, som sa vedome snažil neporovnávať. Preto som si aj dal podmienku, aby som v bratislavskej inscenácii nehral tú istú postavu ako v Košiciach. Navyše, za tie roky sa doba aj spoločnosť zmenili, a aj ja som vekom i životnou skúsenosťou už niekde inde. Čo môžem porovnať, je to, že v košickej inscenácii boli kostýmy a scéna jednoduchšie.
Je pre vás hra stále súčasná?
Myslím, že na tejto hre je úžasné, že je absolútne nadčasová. Paradoxne, počas skúšok sme v nej odhaľovali až čechovovské poryvy. Autor pôvodne zasadil príbeh do londýnskych reálií, tie sme sa rozhodli zovšeobecniť. Je to hra o vzťahoch medzi mužom a ženou, ktoré ostanú vždy aktuálne. Priamo, otvorene, surovo, až na dreň a bez okolkov pomenúva to, čo sa vo vzťahoch deje.
Hráte postavu dermatológa Larryho. Čím vás oslovila?
Je to lekár, ktorý vie nielen správne klinicky odhadnúť medicínsku diagnózu, ale aj motívy ľudského konania. Preto býva niekedy arogantný, cynický až krutý, pôsobí zo všetkých štyroch aktérov najmenej citlivo, priam živočíšne, pudovo. V konečnom dôsledku však situáciám najviac rozumie. V Košiciach hral túto postavu Matej Landl, dúfam, že mu jeho interpretáciu nepokazím.
Píše sa, že je to jedna z najlepších hier o sexuálnej politike. Aký je kľúč k tomu, aby nevyznela len na efekt?
Keď pochopíte, prečo vaša postava koná tak, ako koná, čo cíti, čo prežíva, viete sa vlastne dopracovať k vonkajšej forme cez obsah. To je spôsob, ako sa vyhnúť povrchnosti.