Mladé ženy sa ešte donedávna hlásili na inzerát, keď videli, že Bigas Luna (19. 3. 1946 – 6. 4. 2013) organizuje herecký konkurz. Keďže vedeli, že tento režisér objavil pre španielsky a svetový film Penélope Cruz, dúfali, že s ním bude aj ich úspech zaručený.
Bigas Luna sa vynoril okamžite, ako sa Španielsko zbavilo Francovej diktatúry. Vo filmoch testoval novozískanú slobodu, zhmotňoval vášeň a pôžitkárstvo. Spolu s Pedrom Almodóvarom vniesol do kinematografie telesnosť, erotické symboly a sexuálne fantázie.
Neraz to znamenalo odkrývanie temných prúdov, spájanie odviazanej sexuality s nezdravým emočným vývojom. Schopnosť vyjadrovať sa v symboloch bola pre neho rovnako dôležitá ako vedieť čítať a písať, považoval to za vzdelanosť 21. storočia. Kto to vraj nebude vedieť, bude negramotný.
Niekoľko rokov pracoval v Hollywoode (jeden film - Reborn - nakrútil aj s Dennisom Hopperom), ale preslávil sa takzvanou Iberskou trilógiou, ktorá sa začala v roku 1992 filmom Šunka, šunka (tu sa stretla Penélope Cruz s Javierom Bardemom), pokračovala Zlatými vajciami a končila sa filmom Cecok a mesiac z roku 1994.
Keď bol pred štyrmi rokmi Javier Bardem nominovaný na Oscara za americkú drámu Táto krajina nie je pre starých, pre španielske noviny hovoril: "Oscara má istého. Ak ho nevyhrá teraz, získa ho inokedy a bude ich viac." Ukázalo sa, že má pravdu.
Zomrel obklopený štyrmi ženami (manželkou a tromi dcérami), skoro nikto nevedel, že má leukémiu. Dovtedy viedol tvorivú dielňu, ktorá niesla jeho meno, kde okrem iného učil mladých filmárov, ako si doma udržovať poriadok, aby mohli byť organizovaní.
Tešil sa z internetu a z predstavy, že raz na ňom budú dostupné všetky filmy, aké sa kedy nakrútili, a vznikne tak akýsi svetový videoklub.
S divákmi sa rozlúčil s filmami o mladých dievčatách, ktoré túžia po úspechu (Ja som Juani a Di Di Hollywood). Hovorieval: "Dnes si ľudia myslia, že v živote nebudú ničím, ak nedosiahnu slávu. Pravdou je, že sláva je tou najistejšou cestou do nešťastia."
