Ak by mal človek súdiť podľa televízneho spotu a plagátov k najnovšej produkcii Baletu SND, očakával by asi krv, sporé kostýmy a novodobé hudobno-javiskové spracovanie.
Nie je to však tak, balet Rómeo a Júlia Massima Moriconeho je predlohe verné, citlivo choreograficky a režijne spracované predstavenie po všetkých stránkach.
Kraľujú Taliani, okrem úspešného choreografa aj hosťujúca Anbeta Toromani a Alessandro Macario v titulných rolách. Ich Rómeo a Júlia je krásny pár, náročné prvky choreografie hladko zvládajú a dojem z ich predvedenia nič neruší. Vynikajúci je tiež Orazio di Bella v role Merkucia, jeho postava má šťavu, podobne ako Pestúnka v podaní Soboty Zaharie, ktorá do predstavenia vnáša humor, či tvrdá Lady Kapuletová (Viola Mariner).
Orazio a Viola figurujú aj v alternáciách na hlavné postavy, na tieto a ďalšie obsadenia sólistov nášho baletu si však budeme musieť počkať do novej sezóny.
Dej je z talianskej Verony prenesený do londýnskeho divadla Globe, ktorého replika je na javisku postavená, čo má vytvoriť dojem, že sledujeme hru, akoby prebiehala v čase jej tvorcu Shakespeara. Škoda, že scénografický koncept Petra Janků nepodporila aj réžia, možno by to notoricky známy príbeh oživilo. Krásne kostýmy v alžbetínskom štýle sú od Lucu Dall’Alpi a naživo predvedená hudba Sergeja Prokofieva je sama osebe veľkým umením.
Rómeo a Júlia má v sebe náboj, taliansku hravosť, živelnosť aj krehkú krásu. SND stavilo na klasický titul v klasickom naštudovaní, aj keď vo veľmi sviežom duchu. Ak však niekto mohol priniesť v tomto diele novšiu koncepciu, bol to práve Moricone. Jeho baletný jazyk je súčasný, ani náročný pohybový slovník nenarušil jeho tanečnosť. Nezariskoval on, ani SND, čo je v ťažkých ekonomických časoch pochopiteľné - ľudí priťahujú najmä na klasiku. V tomto zmysle má naša prvá scéna tromf.
Autor: Katarína Zagorski
