Dan Mazer a Sacha Baron Cohen sú spolužiaci z prestížnej britskej chlapčenskej školy. V roku 2000 spolu prerazili televíznym seriálom Da Ali G Show, pre ktorý Mazer písal aj scenáre. Ako scenárista je uvedený pod Cohenovými filmami Borat a Brüno. Za Borata ho dokonca nominovali na Oscara.
Teraz, ako 42-ročný, debutuje ako režisér. Podľa vlastného scenára a bez Cohena nakrútil film Dávam tomu rok, ktorý sa práve premieta v našich kinách.
V manželskej poradni
Neúspešný spisovateľ Josh (Rafe Spall) a ambiciózna manažérka Nat (Rose Byrne) sa bezhlavo zaľúbia a zosobášia. Nikto z ich okolia neverí, že manželstvo prežije viac než rok.
A skutočne – jadro filmu sa odohráva v manželskej poradni, kde nepochybne šialená poradkyňa venuje viac pozornosti handrovým bábikám ako klientom. Josh a Nat napriek tomu otvorene rozprávajú o svojich problémoch – a my ich vidíme v pomerne nesúrodých a bez varovania nastrihaných flashbackoch.
Konverzačnej komédii by nemalo prekážať, že príbeh nie je ani svieži, ani pútavý. Lenže scenárista Mazer robí častú chybu: pletie si trápnosť s humorom. Ako by mu bolo jedno, či vyvolá smiech na zakrytie rozpakov, alebo smiech ako prejav radosti z nápadu a humornej skratky. Pomocou toho prvého vyvoláva salvy, toho druhého je len trošku.
Celý film je sledom trápnych, nepríjemných a rozpačitých situácií, spoločenských prehreškov, neokrôchaností a faux pas každého druhu, obnažené penisy nevynímajúc.
Režisér Mazer nedokáže scenár oživiť, dať mu patričný náboj, pútavosť, atraktivitu. Hlavné postavy sú ploché, nemastné-neslané, nevedia získať divákovu dôveru, priazeň ani záujem. Týka sa to aj Anny Faris v role obetavej Chloe a Simona Bakera, ktorý hrá amerického biznismena Guya.
Celý ústredný štvorlístok je citovo vyhasnutý a nepresvedčivý – a preto neveríme ani príbehu. Najživšími a najzaujímavejšími sú manželia Naomi a Hugh v podaní Minnie Driverovej a Jasona Flemynga, ktorí vnášajú do filmu emócie, presvedčivosť i skutočný humor.
Bez radosti a napätia
Vtip treba vedieť nielen vymyslieť, ale aj podať. Preto nie každý herec môže byť komikom. Pod výsledný dojem sa však nepodpísala len absencia Sachu Barona Cohena, ale predovšetkým fakt, že vo filmoch Borat aj Brüno slúžia Cohenom páchané trapasy na vyprovokovanie bezprostredných reakcií okolia, ktoré sú smiešne často až k slzám.
Film Dávam tomu rok rozosmeje, ale nevyvolá napätie, súcit, dojatie ani radosť. Ako v jednej z mimoriadne úprimných scén vraví postava Anny Farisovej: „Ľudia, skutočne som tu jediná, komu sa to zdá trápne?”
