Animovaný film Pandy bude na najväčšom svetovom festivale posudzovať Jane Campion, režisérka, ktorá má Oscara za film Piano.
Posledné tri roky počul šéf oddelenia komentárov denníka SME neraz odmietavú odpoveď, keď telefonoval Matúšovi Vizárovi a pýtal sa ho, či by mohol poslať nejakú ilustráciu. Mladý slovenský režisér a výtvarník nemal čas, venoval sa pandám.
Výsledkom tejto záľuby je jedenásťminútový animovaný film. A odmenou je uznanie z festivalu v Cannes, kde ho už videli.
Matúša Vizára zaradili medzi mladé talenty, s Pandami bude súťažiť v sekcii Cinéfondation.
Satira o zmysle života
Vizárov film by sa páčil aj zvieratám, ak by mali zmysel pre humor, iróniu a trochu cynizmu.
Pandy sa v ňom ukážu ako deštrukčné stvorenia – túžia po samovražde alebo inom druhu zničenia, bohužiaľ, vonkajšie vplyvy, vôľa a zásahy spôsobujú, že stále žijú a že ich je dosť.
Napríklad Čína ich má veľa, a tak ich môže dokonca výhodne prenajímať do iných častí sveta, napríklad do zoo v Margecanoch, ak ich je tam málo.
Diváci v Cannes teda uvidia úvahu o výberovom prístupe k záchrane živočíšnych druhov, možno budú musieť aj spochybniť platnosť Darwinových zákonov.
„V skratke, je to satirický pohľad na všetko možné, aj na veľkolepú otázku o zmysle života,“ hovorí Matúš Vizár.
Dnes ešte dokončuje štúdium na pražskej FAMU, ale už vie, že zopár týždňov po Cannes pôjde súťažiť aj na prestížny festival animovaných filmov v Annecy.
„Neviem, tak trochu sa mi zdá tento úspech predčasný,“ hovorí. „Pandy sú môj bakalársky film, sú v ňom vpletené mladícke chyby. Kým som ho dokončil, čosi som sa vďaka nim naučil, takže som sa zase musel vrátiť na začiatok a s novými skúsenosťami sa ho snažil opraviť. Nie som idealista, netvrdím, že raz nakrútim film bez chýb, ale na veľký projekt sa len chystám.“
Za vážny projekt však treba považovať už aj Pandy. Cinéfondation síce nie je hlavná súťaž festivalu v Cannes, aj tak je však veľmi sledovaná a porote predsedajú úspešní, svetoznámi filmári. Tentoraz to bude Jane Campion, ktorá má Oscara za Piano a sama nedávno v Cannes súťažila (samozrejme, už v hlavnej súťaži) s filmom Jasná hviezda.
Hľadá sa motýlik
Matúš Vizár zatiaľ vie, že spolu s jeho Pandami sa o jej uznanie budú uchádzať napríklad aj dva iránske filmy a že nebude sám, čo príde s animovaným filmom. Jeden taký bude aj z Česka.
„Ako správny kapitalista si želám, aby konkurenčné filmy boli dobré,“ hovorí. „Mňa potom možno niekto potľapká po pleci a povie mi, že vo mne vidí istú mieru talentu,“ hovorí Vizár. „Ale dôležité bude, čo urobím, keď sa potom vrátim domov.“
Na sekciu Cinéfondation mali v poslednom čase slovenskí filmári šťastie. Pred tromi rokmi v nej s filmom Ďakujem, dobre súťažil Mátyás Prikler, pred dvomi rokmi zase študent Aramisova s Cage Tigers.
Od nich sa Matúš Vizár dozvie, aký program ho okrem premietania v Cannnes čaká. „Zisťovanie, čo bude, zatiaľ tak detsky nechávam na producentov,“ hovorí. „Od Aramisova som sa len dozvedel, že by som si mal chystať smoking, toho sa trochu bojím. Počul som však, že možno bude stačiť aj motýlik. Toho nosil môj dedko, niekde by sme ho mohli nájsť.“
Festival v Cannes sa začne 15. mája, otvorí ho film Baza Luhrmanna Veľký Gatsby.
