SME
Pondelok, 6. december, 2021 | Meniny má MikulášKrížovkyKrížovky

Martin Huba pritiahol Kontrabasom ľudí do divadla na celé jedno štvrťstoročie

Sú chvíle, keď je osud priemerného kontrabasistu výnimočný. Martin Huba ho zahral už 168-krát.

Dvoch nerozlučných hrdinov videlo v slávnej monodráme takmer 35-tisíc divákov doma i vo sveteDvoch nerozlučných hrdinov videlo v slávnej monodráme takmer 35-tisíc divákov doma i vo svete (Zdroj: tasr)

Všetko sa začalo, keď v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia napísal režisérovi a dramaturgovi Martinovi Porubjakovi z emigrácie jeho bývalý spolužiak z gymnázia Igor Čelko.

Známy saxofonista a kapelník legendárneho Traditional Clubu videl v Nemecku monodrámu Kontrabas a bolo to vraj úžasné.

Text zohnal a poslal Porubjakovi, ktorý ho aj hneď preložil. Prešli dva-tri roky, hru dal medzitým prečítať Martinovi Hubovi a ponúkol ju na zinscenovanie do vtedajšieho Štúdia S. Písal sa rok 1988, keď sa do toho spolu dali.

Hudobný proletár

Podali si chlapíka, ktorý ešte nemá štyridsať a žije svoj staromládenecký život. Už v detstve sa mu potvrdilo, že šťastie na úspech v jeho prípade nehrozí. Otec bol dominantný amuzikálny úradník, matka slabošská, múzicky zasnená flautistka. Miloval svoju matku, tá milovala otca, ten jeho sestru, a jeho nikto.

Z nenávisti k otcovi sa rozhodol nestať sa úradníkom, a z pomsty k matke začal hrať na najnemotornejší a najmenej sólový hudobný nástroj. Pre kontrabas sa totiž človek skutočne nerodí. Cesta k nemu vedie cez okľuky, náhody a sklamania. Náš kontrabasista si všetky svoje nedostatky uvedomuje.

Je schopný technicky zahrať čokoľvek, ale dušu hudbe vdýchnuť nedokáže. Nevie zahrať krásny tón. Je hudobným proletárom, zautomatizovaným remeselníkom.

Pre mladú talentovanú sopranistku, do ktorej je tajne zaľúbený, by chcel hrať čo najkrajšie. No ani túžba po nej v ňom nezapáli iskru hudobníka. Je neuspokojeným, nemilovaným mužom a vedome sa čvachtá v bahne vlastnej priemernosti.

Tu pomôže iba psychoanalytik

Text monodrámy oslovil Martina Hubu ako aktuálna metafora o človeku - outsiderovi s vierou vo vlastnú dominanciu. Spočiatku im s režisérom študovanie hry prinášalo skôr trápenie. Typ daného divadelného priestoru veľmi nenahrával tragikomickej situácii, v ktorej sa jediná postava na javisku zhovára sama so sebou.

Napokon prišlo riešenie. Kľúčom k uchopeniu sa stala postava imaginárneho psychoanalytika, ktorému sa kontrabasista v prvej časti hry spovedá. Keď režisér necháva jeho ducha opustiť javisko, hlavný hrdina sa odrazu môže sústrediť na svoje okolie.

Huba teda začal svoju úlohu hrať na divákov, dokonca ich priamo oslovovať, obracať sa k nim so svojimi otázkami, úvahami. Otvorený kontakt s publikom sa stal nevyhnutným interaktívnym momentom a správnou cestou.

„Úplne to prelomilo naše niekoľkotýždňové skúšanie, počas ktorého sme nevedeli, kam má herec na javisku podieť svoj zrak,“ vraví režisér.

Predsa len pozoruhodný nástroj

Inscenácia napokon u divákov zaznamenala obrovský ohlas. Priťahovala ich nielen herecká osobnosť, ale aj akýsi psychoterapeutický rozmer hry. A predovšetkým - hoci to znie paradoxne - atraktívnosť ľudskej obyčajnosti.

Bolo príjemné stotožniť sa s hudobne vzdelaným človekom, ktorý sa vyzná v teórii a dejinách hudby, ale zároveň sa dištancovať od zakomplexovaného hráča orchestra, ktorý si o sebe musí myslieť to najposlednejšie.

A napokon tu bola ešte aj možnosť veľkoryso konštatovať, že kontrabas je v konečnom dôsledku predsa len nástrojom pozoruhodným.

Dokáže síce neuveriteľne stáť v ceste a robiť sa dôležitým pre pár tónov, je obrovský, ťažký a neskladný, no jeho mohutnosť nás vlastne fascinuje. Navyše história už dávno potvrdila, že hudba všetkých možných žánrov a charakterov by sa bez neho nezaobišla.

Treba zabiť kontrabasistu?

Autorom Kontrabasu je ešte žijúci nemecký spisovateľ Patrik Süskind. Narodil sa v roku 1949 ako syn novinára, známeho svojimi esejami kritizujúcimi nacizmus. Süskind toho nenapísal veľa a už dlho žije utiahnutým životom, no len román Parfum (1985) mu postačil na celosvetovú slávu. ä

Spočiatku to však sľubne nevyzeralo. Štúdium histórie v Mníchove neukončil a finančne závislý od rodičov odišiel žiť do Paríža, kde písal krátke literárne útvary, ktoré nepublikoval, a scenáre, ktoré sa nikdy nesfilmovali. V roku 1981 však prišiel prelomový Kontrabas.

Pôvodne ho koncipoval ako rozhlasovú hru. V roku 1983 ho režisér Gerd Heinz vytiahol na divadelnú scénu zürišského Schauspielhausu, kde sa v hereckom podaní Huberta Kronlachnera (85) udržal v šesťsto reprízach neuveriteľných 26 rokov.

Ľudia si hru vyžiadali späť

U nás mu Hubov Kontrabas konkuruje minimálne v dĺžke uvádzania. Premiéru mal v roku 1988 v Štúdiu S a prvú derniéru zhruba pred trištvrte rokom.

Ľudia si ho však vyžiadali späť a v decembri minulého roka došlo k druhému pokusu.

Tretí sa konal v januári tohto roku v divadelnom klube Erb v Banskej Štiavnici. V lete má vraj slovenský kontrabasista splniť ešte jeden dávny sľub Petrovi Michalicovi a zahrať v Kremnici.

Zdá sa, že ukončiť jeho divadelný život nebude také ľahké, hoci Martin Huba odohral predstavenie už 168-krát.

Precestoval s ním Slovensko aj Česko, získal si divákov na festivale Pohoda či na severomoravskom hrade Sovinec v rámci známych akcií výtvarníka Jindřicha Štreita.

Zahral v Prahe, Ostrave (kde sa nešťastnou náhodou nástroj zlomil), vo Viedni, v Helsinkách či vo Varšave (v poľskej verzii od roku 1985 úspešne účinkoval Jerzy Stur) a dokonca ním inšpiroval francúzskych kolegov na festivale Divadlo národov v Paríži.

Áno, kontrabas je mindrák

O etape svojho života so slávnou monodrámou rozpráva herec MARTIN HUBA.

kontrabasbachraty.JPG

FOTO - CTIBOR BACHRATÝ

Je váš Kontrabas už naozaj minulosťou?

Vychádzajme z toho, že áno, hoci tiež sa s faktom, že som s ním skončil, ťažko vyrovnávam. Hrával som ho už len raz za pol roka. Vždy bolo plno, ale charakter publika sa trochu zmenil. Po rokoch som radšej smeroval energiu k čerstvejším projektom.

Čo znamená žiť s monodrámou?

Človek by si predstavoval jej špecifikum v tom, že je sám zodpovedný za celý divadelný kus. Ale to nóvum je samota, s ktorou nie sme v našom povolaní príliš zvyknutí spolunažívať. Zvláštne je to ticho okolo vás. Býval som neraz sám počas skúšok a potom aj pred predstaveniami. O to viac som sa tešil, keď prišli diváci a mohol som s nimi viesť svoj dialóg.

Kedy ste prvýkrát chytili do rúk tento hudobný nástroj?

Bolo to práve vďaka Süskindovi. Musel som sa s ním bližšie zoznámiť. Oslovil som kolegu kontrabasistu z divadla, aby ma zaučil. Bola to pre mňa trochu háklivá situácia, keďže inscenácia je k svojim dvom hlavným hrdinom dosť krutá.

Ako ste naňho išli?

Vysvetľoval som mu, veľmi opatrne, že ide o takú hru, ktorá je vlastne metaforou, a kontrabas je úžasný, vážim si ho, ale v orchestri to predsa len nie je až taký sólový nástroj... Kolega ma prerušil: „...pán Huba, ak je to o tom, že kontrabas je mindrák, tak vám rovno hovorím, že je to pravda.

Áno, kontrabas je mindrák!“. Odvtedy som s kolegom v dobrom priateľskom vzťahu, naučil som sa flažolet, dokonca som sa stal čestným členom asociácie kontrabasistov. Mnohí aj prišli na predstavenie a niektorí mi aj priniesli platňu s nejakým tým koncertom pre kontrabas.

Váš hrdina je zaľúbený do mladej speváčky. Počas mnohých rokov sa ich v inscenácii vystriedalo pri vás niekoľko. Ako ste to vnímali?

Priznávam, že som začal intenzívnejšie pociťovať problém vekového rozdielu, i keď sú situácie, keď vek prestane byť prekážkou. Poviem vám to takto: v jednej scéne z Kontrabasu si kladiem rečnícku otázku, či som pre ženy ešte vôbec použiteľný.

Dlhé roky sa z hľadiska ozývali pozitívne hlasy, že jasné, áno. Ale môžem povedať, že ku koncu toho povzbudenia už rapídne ubúdalo (smiech).

Bolo vaše predstavenie pre diváka príťažlivejšie za starého režimu?

Keď sme ho začali uvádzať, ľudí oslovila metafora o tom, že priemerný človek sa môže pasovať za spoločenskú špičku. Potom prišiel prevrat a po ňom som mal chvíľu dojem, akoby v hre prestalo fungovať spoločenské chvenie. Čoskoro sa znova vynorilo. Süskind objavil hrdinu dušou, nie je to mŕtvy človek, ale nešťastný chlap, pomýlený človek nenaplnených ambícií, veľmi ambiciózny, ale netalentovaný.

Také obdobie človek v živote má. Aj ja som ho prežíval – mal som oveľa väčšie ambície ako schopnosti ich naplniť. Dostať po nose, to každý z nás pozná a vyrovnať sa s tým je vždy bolestný proces. Téma, ktorú ponúka autor, má v sebe veľkú vznešenosť. Chápe hrdinu a neodsúdi ho, ponúka nám ho ako smutného klauna.

Eva Andrejčáková

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Študuj, čo ťa baví na Trenčianskej univerzite!
  2. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije?
  3. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu
  4. Štúdium ekológie, dizajnu či tech. inovácií je životný štýl?
  5. Ako vychovávať deti aby boli odolnejšie
  6. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  7. Domáci pomocníci, ktorí skvalitnia život a dbajú o vaše zdravie
  8. Konope lieči veľa chorôb. Nebojte sa ho, dbajte však na kvalitu
  9. O prideľovanie štátnych grantov sa môže starať softvér
  10. Kto sú páni slovenskej zimy? Niektorí z nich sa ukrývajú
  1. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  2. Nadácia Orange podporí digitálne zručnosti učiteľov a žiakov
  3. Changes to the System of Remedies, Procurement Law Amendment
  4. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  5. Compliance – who should be responsible?
  6. Employee's age as a new ground for notice of termination
  7. Ako podnikať na internete. V Košiciach sa to naučíte zadarmo
  8. Buďte o krok napred voči konkurencií so štúdiom MBA
  9. O prideľovanie štátnych grantov sa môže starať softvér
  10. Domáci pomocníci, ktorí skvalitnia život a dbajú o vaše zdravie
  1. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 19 182
  2. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 10 784
  3. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 903
  4. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 904
  5. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 5 299
  6. Kto sú páni slovenskej zimy? Niektorí z nich sa ukrývajú 3 965
  7. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 3 401
  8. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 3 161
  9. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 3 037
  10. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 2 774
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Otvorené obchody po uvoľnení opatrení v čase pandémie koronavírusu.

Očkovaní a vyzdravení by mohli nakupovať darčeky.


a 1 ďalší 4 h
Štát, resp. štátne organizácie sa zbavujú množstva nehnuteľností či ďalšieho majetku.

Môžete kúpiť košickú nemocnicu, vranovskú vežu i herliansku poštu.


5. dec
Jakub Filo.

Minister neráta, s kým sedí vo vláde.


5 h

Blogy SME

  1. Anton Kaiser: Život a dielo Františka Hermana
  2. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.10. - 4.11.1921)
  3. Monika Nagyova: Luník IX. Myslela som si, že som naň pripravená, ale nebola som.
  4. Marek Kendera: Príbeh Alvina Straighta, David Lynch
  5. Viera Polakovičová: Hviezda kontratenorového neba Jakub Józef Orliński po prvýkrát v Bratislave
  6. Samuel Ivančák: Bezodný archív RTVS a jeho poklady: Marián Varga
  7. Viera Polakovičová: Fascinujúca Messa da Requiem Giuseppe Verdiho v Redute
  8. Zuzana Pavlisová: Putovanie dejinami Spiša
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 17 270
  2. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 5 405
  3. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 944
  4. Mišo Šesták: V duši sedliaka žije pohanský duch 4 906
  5. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 788
  6. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 419
  7. Vanda Tuchyňová: "Spod zadku“ nám berú vlastné pozemky, rozoberajú majetok Žiliny a mesto sa len prizerá ! 3 762
  8. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia 3 737
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
Skryť Zatvoriť reklamu