Nebol ani prvý, ani jediný a veľmi dlho ostávali jeho unikátne fotografie v tieni dejín. Viliam Malík bol však výnimočným dokumentaristom, vďaka ktorému si nemusíme minulosť iba predstavovať.
Narodil sa v Rakúsko-Uhorsku, zažil obe vojny, február 1948 aj novembrovú revolúciu. Fotografoval dunajské nábrežie s rybármi a ženičky, čo prišli do hlavného mesta predávať zeleninu, otvorenie obchodného domu Bohuslav Brouk v roku 1936, do ktorého sa hlavanehlava tlačili zvedaví zákazníci, aj sochu Štefánika pred nákupným centrom Eurovea.
Zachytil bombardovanie Bratislavy, oslavy Veľkej noci na vidieku, následky kalamity v Tatrách aj Geraldine Chaplinovú na festivale v Trenčianskych Tepliciach.
Vlani by bol mal Viliam Malík, hlavný predstaviteľ modernej fotografie na Slovensku, krásnu oslavu stých narodenín – Slovenská národná galéria pripravovala jeho retrospektívu.
Nanešťastie sa jej už nedožil, zomrel v januári. Výstava sa posunula, a hoci je jej autor prítomný už iba na fotografiách, je to ohromný zážitok.
Kroj z Jablonice I., 1936. Slovenská národná galéria, Bratislava
Au Café Petržalka, 1935 – 1938
Slnko svieti i pre chudobných. (Arvácska),1935 – 1936. Slovenská národná galéria, Bratislava
Amatér priekopník
Viliam Malík začal s fotografiou v 30. rokoch ako fotoamatér v združení YMCA, no ako prízvukuje Aurel Hrabušický, kurátor výstavy – bolo to obdobie, keď boli amatéri priekopníkmi. A presne to bol prípad Malíka – „nebol jediný z tých, čo dali základy modernému fotografickému dokumentarizmu a reportáži, ale zo všetkých autorov na konci 20. a začiatku 30. rokov bol práve on tým jediným, čo rozvíjal fotografický dokument najdôslednejšie,“ vraví Hrabušický.
Ako prvý si uvedomil, že nestačí niekam ísť iba raz a odfotiť to, ale že sa tam treba vracať, že sa na to miesto, situáciu či tému dá pozrieť z iného uhla a s odstupom času.
Zároveň mal vlastnosť, bez ktorej sa dobrý dokumentarista nezaobíde: „Viac fotografií zdôrazňuje situáciu na prelome, keď niečo staré odchádza a nové prichádza. Z množstva vecí, ktoré sa diali, dokázal vybrať tie situácie a javy, ktoré boli pre dané obdobie typické a vystihovali ho,“ hovorí Hrabušický.
A čo je azda ešte dôležitejšie – v jeho fotografii nie je prítomná tendenčnosť. Akoby všetkými obdobiami a politickými režimami preplával so cťou džentlmena zo starej školy.
Tak ho opisuje aj kurátor, ktorého tiež prekvapilo Malíkovo členstvo v komunistickej strane.
„Niekedy neviem, či ma na ňom viac fascinujú peripetie jeho života, alebo spôsob jeho fotografovania,“ vraví s úprimnosťou.
Faktom však je, že súbor Malíkovho diela, z ktorého je na výstave iba malý zlomok (160 fotografií a 8 krátkych dokumentov) je pre Slovensko akousi vizuálnou databázou naprieč storočím od jedného autora, čo u nás naozaj nemá obdobu.
Apolka horí, Bratislava. 16. 6. 1944, Bratislava, Viliam Malík - dedičia
Dunajské nábrežie (Sanitas), Bratislava. Okolo, 1940, Viliam Malík - dedičia
To najdôležitejšie
Výstava a aj publikácia, na ktorej Aurel Hrabušický spolupracoval s Filipom Vančom, sa zameriavajú najmä na obdobie 30. – 40. rokov, ktoré sú z hľadiska prínosu Malíka slovenskej fotografii najdôležitejšie.
Výstavu však prirodzene chronologicky dopĺňajú aj fotografie, ktoré Malík vytvoril v ostatných rokoch. Najmä po novembri 1989 sa vrátil k intenzívnemu fotografovaniu. Pomocou panoramatického kinofilmu zachytil aj ničivú kalamitu vo Vysokých Tatrách, kam sa presťahoval začiatkom 50. rokov. „Tie zábery potvrdzujú, o čo mu išlo celý život – nebola to iba snaha zaznamenať situácie či ľudí, ale čo najviac priestoru. Väčšina jeho fotografií vyžaruje schopnosť zachytiť veľký až kozmický priestor,“ dodáva kurátor.
Okrem fotografií sú na výstave aj Malíkove krátke filmové dokumenty a dokument o ňom, ktorý nakrútila Viera Čákanyová.
Publikáciou o Malíkovej tvorbe sa začala aj spolupráca s Photoportom a vydavateľstvom Slovart, z ktorej by postupne mali vzísť ďalšie monografie významných slovenských fotografov. Okrem Malíka je už hotová aj monografia o Antonovi Podstraskom.
Zhromaždenie na Firšnáli (dnešné Námestie Slobody), Bratislava, 1938, Viliam Malík - dedičia
Deti pri Čiernom mori, okolo 1960, Viliam Malík - dedičia
Slávnostná výzdoba pod Kriváňom, 1970 – 1985, Viliam Malík - dedičia
Propagandistická inštalácia, Bratislava. 1975 – 1980, Viliam Malík - dedičia
Následky kalamity vo Vysokých Tatrách, 2005, Viliam Malík - dedičia
