Článok pokračuje pod video reklamou
Najnovší opus jednej z najosobitejších postáv českej umeleckej scény posledných štyroch dekád, spoluzakladateľa združenia pesničkárov Šafrán Vlastimila Třešňáka, je istým spôsobom prekvapujúci. A to aj napriek tomu, že na albume Vlastimil Třešňák a Temporary Quintet: Alter ego (Galén, Praha 2013) v princípe ide vlastne „len“ o určité rozšírenie portfólia jeho výrazových možností.
To má pravdepodobne na svedomí producent aj aranžér Jan Štolba. Tento skvele hrajúci vášnivý saxofonista a jeden z najväčších expertov na súčasnú českú poéziu zostavil pre Třešňáka sprievodnú kapelu z džezových hráčov, čo však nijako nenabúralo hudobnú členitosť aktuálnej nahrávky. Tá má stále nielen rockové a rhythmandbluesové prvky ako jeho ostatné tri platne (Inventura, Skopolamín, Němý suflér), ale zúročuje aj Štolbove skúsenosti s alternatívnou novou hudbou a psychedelickým džezom.
Isteže, Třešňák nie je a nebude džezový spevák v klasickom slova zmysle, ale nová poloha ho evidentne baví a dáva mu širšie výrazové možnosti na interpretáciu vlastných textov – od špecifického pátosu cez herecky rapované pasáže a punkové výkriky až po swingujúco intímne folkové črty.
Tu je najviac doma - metóda zaujímavých poznámok, ktorá nesie pesničkárovu výpoveď po aktuálnej vlne a poslucháčom ponúka možnosť podieľať sa na dešifrovaní zaujímavo významových tajničiek. Prináša absolútnu poéziu v súčasnom slovníku, plnú neuveriteľných metafor, irónie, hier s jazykom, fotografického videnia a skvelých rýmov, korenenú „burinou“ a rutinou realít. Ide vlastne aj o literatúru a možno povedať, že lepšiu zbierku poézie, ako sú texty aktuálneho CD v treťom tisícročí žiadny český básnik nenapísal.
Asi najtvrdšie slová a minimum ilúzií ponúka Třešňák svojim generačným súpútnikom v sumarizujúcom slogane „proměna ze sojky na straku“ (Chytrá horákyně), neobvykle vrúcne, hoci s nadhľadom, dokáže viesť dialóg s Bohom (Nový prostor č. 33) či skvostne diagnostikuje „pôžičkovú“ súčasnosť (Krize). Otvorene sa zastáva Jaroslava Hutku v procese s „vox populi“ (Promlčený), nezabúda na svojich odvekých priateľov (Píseň práce s hosťujúcimi Vladimírmi - Mišíkom a Mertom) a dokáže o sebe až melancholicky pochybovať (Kde mám svého koně).
Alter ego je nadčasová nahrávka, svedectvo o tom, že tento skladateľ, textár, gitarista, spevák, maliar i spisovateľ stále zaujímavo sarkasticky balansuje na kobylke Múzy a zasväteným necháva nielen možnosť objavovať svoj vonkajší priestor, ale aj šancu nazrieť kľúčovou dierkou do osobného vnútra.
