Literárium / Ján Buzássy
Už je to dávnejšie, ale myslím na to často. Navštívil ma priateľ z mladosti, s ktorým sme drali školské lavice. Bol inteligentný a dobrý matematik, matematike zostal verný celú kariéru. Ale teraz zašiel za mnou. To, čo bolo v škole kedysi slovná hra alebo kuriozity logiky, stalo sa zase mojím povolaním. On teraz chcel, aby som mu vysvetlil, čo je to báseň a ako sa to robí. „Už som si dal vysvetliť maliarstvo.“ Určite som ho sklamal. Čosi som mu povedal, ale to, ako vzniká z ničoho niečo, je mi stále tajomstvom. Nedávno som písal báseň, len tak, keď človeku prichádzajú na um verše, niektoré napíše, iné nechá odplynúť. Niektoré súvisia s témou básne, niektoré vzniknú ako mimochodom. Tak sa mi objavil v texte verš: „Stále ležíme v starom režime.“ S okolím nesúvisel. Ako keď stále hovoríme hlúposti, a zrazu povieme pravdu. Súvisí to s podvedomím alebo so súčasnou hospodárskou a politickou situáciou. Oboje je možné. Pocit bezmocného hnevu, ktorý sme mávali v časoch reálneho socializmu, je tu zase. Politický povrch spoločnosti je možno odlišný, ale duch, ktorý tu vládne, odlišný nie je. To, čo bolo propagovaným materializmom, je teraz praktické hmotárstvo. Kakaja raznica? Rozdiel? Ťažko povedať z hlavy.
Vrátim sa k literatúre. Vlastne nie je veľký rozdiel medzi písaním a čítaním. Literárny kritik Bohuš Kováč vo svoje eseji Čítanie ako experiment so šťastím sa dotýka toho, čo vzniká pri tvorivom čítaní textu. Zaoberá sa tu čítaním mladých, čo je teraz ešte väčší problém ako v roku 2000, keď esej vznikla. Čítanie je ponorenie sa do oceánu bytia nie kvôli utopeniu, ale kvôli vynoreniu sa, ako píše Bohuš Kováč. Mladému človeku sa vynorí jeho nové Ja, a to jeho staré je akýmsi „roztápajúcim sa pieskom“. Čítanie je tvorivý proces, keď čitateľ domýšľa a interpretuje text. Ako keď pri písaní priskakujú slová a vety. Naučme našich mladých spoluobyvateľov sveta inteligentne a tvorivo čítať dobré texty, budú z nich napokon ľudia múdrejší ako knihy, ktoré čítali. Čítanie je najlepším nácvikom tvorivosti a aktívnej inteligencie. Budeme ju potrebovať na záchranu sveta, ktorý sa sám ponára. Inak budeme stále ležať v tom, o čom si myslíme, že sme dávno prekonali.
