"Pekná príhoda sa viaže k tomu, ako na jedno z našich disidentských stretnutí v Zlíne mal prísť aj Václav Havel," píše Ludvík Vaculík v knihe Polepšené pěsničky.
Aj táto príhoda, ako všetko v knihe, súvisí s pesničkami, a tak vzápätí nasleduje jedna ľudová najskôr s pôvodným textom a potom s Vaculíkovým "polepšeným", teda prerobeným, inšpirovaným danou udalosťou. A vždy aj s notovým zápisom.
Je to žánrovo nezaraditeľné dielo, veľmi netradičný zborník piesní, samozrejme polepšených, ku ktorým sa však vždy viažu konkrétne situácie, vyrozprávané vaculíkovskou majstrovskou fejtónovou formou. To všetko doplnené unikátnymi fotografiami je svojráznou spomienkovou knihou i poctou moravskému a osobitne valašskému folklóru.
Dôvodov, prečo Vaculík, milovník a znalec ľudovej hudby, ale tiež jej vášnivý spevák, pesničky polepšuje, je niekoľko: "Keď je pieseň pekná, ale príliš krátka, keď má nesprávny koniec alebo dokonca žiadny a je napínavé domýšľať, čo tam asi mohlo byť." A v neposlednom rade aj aktuálna politická situácia, a tak koncom 80. rokov polepšil vlastenecké piesne K. H. Borovského, ktoré sa potom stali vyhľadávaným samizdatom.
