Album Oskara Petra predstavuje prierez jeho súčasného repertoáru v rockovom aranžmáne.
„Jsme starý jak noc i den, jsme starý zapomenem, jsme starý jak novej čas, jsme starý zase a zas. Sedmilhářův zlatý vlas,“ spieva Oskar Petr na svojom novom albume Jsme starý jako děti (Galén Praha, 2013). Zaradenie tejto balady na záver cédečka síce môže evokovať náznak nejakej nostalgie, no opak je pravdou, album ponúka ďalšiu z jeho autorských a interpretačných polôh.
Večná stopa Marsyas
Je to presne štyridsať rokov, keď tento vyštudovaný muzikant s výrazným skladateľským i textárskym potenciálom, zakladateľ niekoľkých rockových kapiel, ale aj osobitý pesničkár, prijal ponuku Zuzany Michnovej a Petra Kalandru. Nič lepšie ani logickejšie ho nemohlo stretnúť, nové folkrockové trio Marsyas ideálne spájalo obe jeho muzikantské polohy.
Éra tejto základnej, najslávnejšej a najtypickejšej zostavy Marsyas trvala zhruba päť rokov a Oskar Petr sa autorsky najviac podieľal na jej skvelom repertoári, interpretovanom nezameniteľným zvukom troch hlasov a dvoch akustických gitár. Potom sa na istý čas stal spevákom iného excelentného zoskupenia Jazz Q Martina Kratochvíla, vymenil folkrock za džezrock a čoskoro Československo za Nemecko a USA.
Po novembri 1989 sa vrátil, pokus s obnovením Marsyas nevyšiel, a tak vystupuje s niekoľkými kapelami a vo voľnom tempe sa pohybuje na sólovej dráhe. „Bol som pesničkár, ale miloval som rock, ktorý som považoval za vyššiu formu folku,“ povedal kedysi, a bolo len otázkou času, kedy svoje pesničky oblečie do rockového šatu. Prvý sólový album Krev, bláto, slzy vydal v roku 1994 a potom v desaťročných intervaloch pridal Fabricu Atomicu a teraz Jsme starý jako děti.
Mal čas aj na Medvídka
Má rád Neila Younga, pesničkára, ktorý sa neskôr spojil s už slávnym triom Crosby, Stills a Nash. V názve novovzniknutého famózneho zoskupenia CSN&Y však navždy zostal až za tým nešťastným & ako ten, čo sa pridružil.
Oskar Petr svojho obľúbeného Younga nenapodobnil, ale urobil to inak a sám si zostavil kapelu na nový album. Nástrojovo pestrú zostavu silných mien nie náhodou nazval Společenská událost. A hoci s výnimkou elektrickej gitary Joea Karafiáta z Plastic People v troch skladbách je to akustický album, jeho rocková energia je až prekvapujúco výrazná.
V zostave štrnástich skladieb sú klasiky z čias Marsyas, pár z predošlého albumu i úplne nové veci. S výnimkou pocty Karlovi Krylovi a jeho Morituri te salutant je to výsostne autorský album.
Je sympatické i zvláštne zároveň, že Oskar Petr pri svojej bohatej produkcii takto rozvážne dávkuje svoje albumy. V každom prípade na radosť kolegov, ktorým tak venuje niektoré skvosty. Nie každý vie, že je autorom superhitu Medvídek skupiny Lucie či piesne Hříšná těla, křídla motýlí, ktorá odštartovala profesionálnu kariéru Anety Langerovej.
