Ľudia narodení v osemdesiatych rokoch sa zhodujú, že tento film patrí medzi míľniky ich detstva. Jurský park rozpútal dinosauriu mániu, ktorá trvá dodnes.
Steven Spielberg by si zaslúžil, aby ho po Oscarovej akadémii ocenilo aj ministerstvo školstva. Nadšenie pre prehistóriu, akú v žiakoch odštartoval americký režisér a jeho Jurský park, sa v detských dušiach nedarilo inštalovať ani najlepším učiteľom prírodopisu.
Veda pre najmenších
Prišlo to po premiére blockbustra v lete 1993. Odrazu bolo štandardom, že desaťročné dieťa vysype z rukáva rozdiel medzi apotosaurom, chrach ychtiosaurom či dilophosaurom a nad desiatou mudruje o detailoch z biológie.
Na dračku išli nielen figúrky, tričká, nálepky a ďalšie reklamné predmety, ale aj seriózne encyklopédie vyhynutých zvierat. Veda si len ťažko mohla želať lepšiu reklamu. Odteraz sa deti nechceli stať smetiarmi ani archeológmi (ako filmový Indiana Jones), ale práve paleontológmi, chceli skúmať dinosaury.
No sci-fi triler o ostrove podnikateľa, čo tu nechá zriadiť zábavný park klonovaných netvorov, bol prelomový ešte z iných dôvodov. Práve v tomto filme prvýkrát masívne nasadili počítačovú animáciu (CGI), rozbehli marketingovú kampaň s tisíckou doplnkových predmetov reklamných partnerov. Prvý raz sa titul priblížil k magickej hranici – jednej miliarde zarobených dolárov. A najmä bol prvým ozaj globálnym blockbustrom.
Ošúchaná VHS
Jurský park
900 miliónov dolárov zarobil v kinách na celom svete. V rebríčku najlepšie zarábajúcich titulov zosadil z prvého miesta iný film Stevena Spielberga – E. T. Mimozemšťan a vydržal tam päť rokov. V roku 1997 ho prekonal Titanic.
3 Oscary mu udelila americká akadémia. Ocenila zvuk, strih a vizuálne efekty. Najlepším filmom roku 1993 sa však stal Schindlerov zoznam rovnakého režiséra.
20 rokov od premiéry oslavuje na jar štúdio Universal obnoveným uvedením Jurského parku v 3D. Ráta s nostalgiou diváka a pozýva do multiplexov s lepším vybavením, ako boli tie pred dvadsiatimi rokmi.
Po páde východného bloku dorazil naraz do celého sveta vrátane čerstvo rozdeleného Česka a Slovenska. Mnohí dnešní tridsiatnici majú v pamäti bombastickú kampaň, čakanie pred kinosálou a vstupenku v cene 40 korún namiesto štandardných 36.
Niektorým musela stačiť VHS kazeta s príšerným pirátskym dabingom, ale aj tá im bola dobrá a púšťali si ju dokola. Pre osemdesiate ročníky je totiž Jurský park kultový. Rovnako ako Zemanova Cesta do praveku pre generáciu ich otcov a trojrozmerný Avatar pre generáciu, čo prišla po nich.
Rok 1993 bol pritom celý v réžii Spielberga. V jednej sezóne poslal do kín dva rozdielne tituly a v podstate ovládol všetko, čo sa dalo. Kým letný akčný trhák plnil kasy, čiernobiely vážny film o holokauste – Schindlerov zoznam – zaujal kritikov a získal Oscara za najlepší film. Tento geniálny dvojitý ťah na bránu nezopakoval žiaden filmár predtým ani potom.
Počítače a figuríny
Nič z toho by nešliapalo bez skvelého tímu. Začiatkom desaťročia filmári usúdili, že počítače sú dosť zrelé a unesú šesť a pol minúty digitálnej animácie v hranom filme. Tú vyrobilo slávne štúdio IML ILM Georgea Lucasa (neskôr odkúpené štúdiom Disney a najnovšie ho majú zatvoriť) – a pripravilo triky, ktoré stále fungujú, aj keď technológia pokročila a je dávno inde.
Spielbergov kolega Lucas sa na skúšobnej projekcii neubránil dojatiu. „Bol to jeden z tých prelomových momentov, ako je vynález žiarovky alebo prvý telefónny hovor. Moment, po ktorom už veci budú iné,“ spomínal. Nevieme, či bol dojatý sám Spielberg. Isté je, že animácie schvaľoval cez satelit z Poľska, kde práve nakrúcali Schindlerov zoznam.
To, čo by dnes zvládli počítače, však začiatkom deväťdesiatych rokov stále nebolo možné bez klasických bábok. Túto časť animácie urobil hollywoodsky klasik Stan Wilson (okrem iného animoval Votrelca).
Štvrté meno za úspechom patrí k filmovej hudbe. Skladateľ John Williams patril k Spielbergovým filmom od čias Hviezdnych vojen a E. T Mimozemšťana.
Starnúci boháč John Hammond (Richard Attenborough) musí presvedčiť vedcov (Laura Dern a Sam Neill), že park s klonovanou háveďou je pre človeka bezpečný. Foto - outnow.ch
Život si nájde cestičky
Dnes je starý príbeh v kine opäť – v obnovenej premiére a trojrozmerný. Divák tak má príležitosť na pohľad naspäť a môže byť prekvapený. Napríklad tým, aké inteligentné pred dvadsiatimi rokmi bývali hollywoodske blockbustre.
Kým sa tu na plátne objaví akcia s prvým živým dinosaurom, trvá to až hodinu. Zatiaľ si užívame pomalý rozbeh a dialógy a celkom slušnú nalievareň vedomostí z genetiky, biológie. Akčná fasáda príbehu ukrýva podobenstvo o človeku, ktorý sa hral na Boha a pokúsil sa evolúcii diktovať smer vývoja – oživoval vyhynuté druhy.
Alebo, ako by sa dalo zhrnúť posolstvo autora knižnej predlohy a spoluautora scenára, známeho spisovateľa Michaela Crichrona: „Život si nájde cestičky.“
Málokomu okrem vedcov prekážali nepresnosti v zobrazení dinosaurov, že jeden druh je priveľký, iný málo operený a velociraptor úplne mimo. Trilógia aj s pokračovaniami (1998 a 2001) zarobila dohromady dve miliardy dolárov. A nasadenie digitálnej animácie povzbudilo ďalších filmárov, nech to tiež skúsia.
Na leto 2014 je už ohlásený štvrtý diel, režisérom bude mladý, neskúsený Colin Trevorrow. To už možno budeme mať Jurský park postavený v reáli. Jeden výstredný milionár z Austrálie totiž projekt celkom vážne avizoval.
