Scenáristi a režiséri sa vzdávajú falošného pátosu a opatrnosti a robia z nich obyčajných hrdinov, vhodných do drám aj komédií. Pozitívny trend? Jednoznačne. Ak sa najprv naučíme myslieť aspoň trochu negativisticky.
Nórsky režisér Bard Breien sa blížil k infarktovým stavom, keď sa v jeho krajine rozšírili teórie o pozitívnom myslení, ktoré zaručene menilo a zlepšovalo život. Všetkým, aj tým, ktorým ho tragické udalosti poriadne skomplikovali.
A keď sa už nemohol pozerať na to, ako sú všade v televízii spokojné a vysmiate tváre, sadol si k stolu a začal písať scenár k celovečernému filmu, svojmu prvému. Dal mu názov Kurz negatívneho myslenia.
Netreba ich ofukovať
Skúsenejší producenti okolo neho mu hovorili: Neblázni. Čiernu komédiu o mladom mužovi na vozíčku, ktorý odmieta všetky optimistické rady a namiesto toho nakazí celé svoje okolie čírym pesimizmom, mu chceli vyhovoriť. Vraj, taký film sa nepatrí nakrútiť, ľudí znechutí, od kina odradí.
A predsa. Z Kurzu negatívneho myslenia sa stal hit, v roku 2007 zaň Breien získal cenu pre najlepšieho režiséra na festivale v Karlových Varoch a dnes už iste spokojne sleduje, ako sa nastavenie kinematografie mení. Z ľudí s hendikepom sa stávajú filmoví hrdinovia, ktorých netreba špeciálne ofukovať.
Scenáristi a režiséri začali hľadať cesty, ako o nich rozprávať čo najnormálnejšie, najpravdivejšie, bez falošného pátosu alebo falošnej radosti. Zaujíma ich, ako im hendikep zasahuje do vzťahov, lásky aj sexuálneho života. Napríklad nedávno sme v kinách videli francúzsku drámu Z hrdze a kosti, s Marion Cotillardovou v hlavnej úlohe, a dnes sa k nám zas dostáva belgická komédia Hasta la vista!
Hrdina nórskeho filmu Kurz negatívneho myslenia má skôr zmysel pre čierny humor a ruskú ruletu. FOTO: outnow.ch
Smejete sa? Časť problémov je preč
„Natrafil som na inzerát jedného odhodlaného chlapca. Hľadal partiu ľudí, ktorá by s ním šla na výlet. Súčasťou sprievodného programu mala byť návšteva nevestinca,“ hovorí režisér Geoffrey Enthoven.
„Hneď som mal nápad na film a nebol problém ho nakrútiť. Peniaze nám padali z neba.“ Ethoven sa istý čas stretával s ľuďmi s telesným postihnutím, pýtal sa ich, ako sami seba vidia, keď sa im sníva, respektíve, keď sú zamilovaní a o svojej láske snívajú pri plnom vedomí. „Vidíme sa ako zdraví ľudia,“ povedali mu.
V jeho filme sú hrdinami traja kamaráti, ktorí sa nechceli zmieriť s tým, že by mali zomrieť ako panici, a tak sexuálna skúsenosť z nestinca bola hlavným cieľom ich výletu. Enthoven však svoju komédiu postavil inak, ako cestu za týmto cieľom a na tej ceste sa prejaví zlosť postihnutých a trochu aj túžba provokovať. Len tak, akoby z pomsty. Pobyt v neznámom prostredí, bez tradičnej ochrany rodičov ich znervózni, pohádajú sa hneď prvý deň. Zachráni ich však kamarátstvo a schopnosť smiať sa – tá je silnejšia ako ich frustrácia.
„Keď sa na sebe vedia zasmiať, znamená to, že časť problémov už prekonali,“ hovorí režisér Enthoven. „A diváci už po piatich minútach zabudnú, že sa pozerajú na postihnutých.“
V kine máme komédiu Hasta la vista! Vraj zabudneme, že sa v nej pozeráme na postihnutých. FOTO: outnow.ch
Nič ich nemalo spojiť, a predsa
Ak film Hasta la vista! nebude mať v kinách taký úspech, ako mala pred rokom francúzska komédia Nedotknuteľní, bude to preto, že nie je tak šikovne, dynamicky ani šarmantne nakrútený. Na ten príbeh sa isto pamätáte, parížsky buržuj na vozíčku si za ošetrovateľa vybral dlhodobo nezamestnaného čierneho frajera z predmestia. Nič ich nepredurčovalo na to, aby spolu niekedy radi strávili viac ako nevyhnutný čas – a predsa, stali sa veľkými priateľmi, navzájom si pomohli a niečím sa obohatili.
K nadšeniu divákov prispel slogan, že film je nakrútený podľa skutočnej udalosti. Vo Francúzsku počas verejnej debaty odzneli aj názory, že film je falošne optimistický, pretože nie každý postihnutý má možnosť zaplatiť si ošetrovateľa, žiť bohatý spoločenský a kultúrny život. Zároveň však aj zástupcovia zdravotných inštitúcií a ústavov film chválili za to, že poukázal na nevyhnutnosť priateľstva a možností, ktoré ponúka.
Film Nedotknuteľní sa stal najúspešnejšou komédiou v histórii francúzskej kinematografie. FOTO: outnow.ch
Znie to pekne, ale...
Po najväčšom hite v histórii francúzskej kinematografie rýchlo skočili filmári z Hollywoodu, a tak budú mať Nedotknuteľní aj americkú verziu. Nórsky režisér Bard Beier by asi krútil hlavou. Keď nakrúcal Kurz negatívneho myslenia, nepredpokladal, že by v Hollywoode mali záujem aj o film s takou témou. „Počet vozičkárov je na tamojších producentov privysoký,“ hovoril.
Trik je jednoduchý. Nedotknuteľní nemajú slovo negativizmus ani v názve a nenachádza sa ani v príbehu. Znie to pekne. On však pred niečím takým varuje. Pre televíziu TF1 hovoril: „Teórie o pozitívnom myslení a nachádzaní riešení sú podozrivé. Možno navonok vyzerajú účinne, v skutočnosti sú povrchné. Často vedú k popieraniu problémov, namiesto toho, aby sa im naozaj čelilo.“
Veselé a optimistické filmy teda možno približujú zdravotne hendikepovaných ľudí širokým masám divákov. Hrdina čiernej nórskej komédie však upozorňuje: „Nikdy nás úplne nepochopíte, ak sa nenaučíte myslieť aspoň trochu negatívne.“
Francúzsky film Z hrdze a kosti nepatrí medzi komédie, bez rozpakov ukazuje telesnú lásku postihnutých. FOTO: outnow.ch
