Napísať životopis Paula Simona a obísť pritom jeho spoluhráča sa nedá. V tejto knihe ho však mohlo byť menej a bola by ešte lepšia.
Existujú tri druhy kníh o hudobníkoch. Tie, ktoré napíšu oni sami, knihy napísané ich rodičmi/milenkami/priateľmi a potom sú knihy špecialistov na takéto knihy.
Na našom trhu môžete aktuálne nájsť všetky z nich: v českom preklade práve vyšli Hipíkove sny od Neila Younga, sú tu spomienky otca Amy Winehouse aj životopis Paula Simona z vydavateľstva Galén.
Osobná kniha
„Ak bol Dylan najväčším básnikom 60. rokov, potom Simon bol ich neúnavným kronikárom píšucim znamenia na steny v metre a prízemiach činžiakov, maľujúcim impresionistické obrazy ľudí na letiskách, dažďa plieskajúceho ako kvapky spomienok na vzdialenú milú...,“ dočítate sa hneď na úvodných stranách.
Takáto kvetnatá nie je celá kniha, ale cítiť, že autor nerobil svoj prvý životopis. Naopak, je špecialistom na bestsellery. Doteraz zmapoval hercov ako Cary Grant, Jimmy Stewart, Clint Eastwood (najbližšie Steve McQueen a Michael Douglas), ale aj hudobníkov ako James Brown či Bruce Springsteen.
„Vždy som veril, že aby ste pochopili niektorého umelca, musíte sa niečo dozvedieť o jeho živote. A vždy ma čakalo zistenie, že život a dielo sú jedno a to isté,“ vysvetľuje svoje krédo Marc Eliot.
Na životopis Paula Simona mal dva špeciálne dôvody. Okrem toho, že aj on pochádza z New Yorku, v doslove spomína, že keď ležal v nemocnici po ťažkej autohavárii, veľmi mu pomohla pesnička Bridge Over Troubled Water a neskôr aj ďalšie nahrávky: „Rád píšem o tých, ktorí nejako ovplyvnili môj život a svet, v ktorom žijeme.“
Je to teda zjavne osobný životopis, ale zase nie natoľko, aby ego autora knihy zvíťazilo nad jej hlavným hrdinom. A na rozdiel od predchádzajúcej biografie od Laury Jacksonovej sa táto nevenuje špekuláciám, ale faktom.
Eliot hudbe rozumie, no zároveň rozumie aj tomu, že nemá zmysel zaťažovať čitateľa siahodlhými analýzami hudby či vymenúvaním mien a dátumov. Príbeh skladá tradičným postupom od detstva do súčasnosti (kniha sa rodila k hudobníkovej sedemdesiatke) a cez spomienky jeho rovesníkov, priateľov a spolupracovníkov. Forma je tradičná, no obsah je sám osebe zaujímavý. Keďže Paul Simon nepatrí medzi typické celebrity, o jeho živote sa až tak veľa nevie.
Tom & Jerry
„Mal nesmierne príjemný hlas, ktorý ladil a hladil zároveň,“ výstižne uvádza prvú časť knihy Eliot. Už pri detstve vyťahuje zaujímavé veci o prvých muzikantských nezhodách s otcom, ktorý bol vyhľadávaným kontrabasistom, ale nedokázal prekonať generačnú priepasť vkusu medzi country, džezom a rokenrolom.
Prvým ťažiskom knihy je vznik a fungovanie autorskej dvojice Simon – Garfunkel. To nie je až taká objavná časť, je zmapovaná aj v knihe, ktorú na druhej strane u nás asi každý nepozná, lebo vyšla len v angličtine.
Rýchly úspech, ale aj prvé nezhody dvoch talentovaných mladíkov (inak vedeli ste, že začínali už v druhej polovici 50. rokov pod názvom Tom & Jerry?), osudová zrážka Paula s Bobom Dylanom, ktorý mu ukázal cestu a zároveň spustil autorský mindrák, zrod generačnej „hymny“ The Sound of Silence.
Práve táto pesnička je prelomom a venovaných jej je niekoľko strán. Pritom však zistíte, že jej čaro nezafungovalo okamžite. Autor dokonca o úspechu najskôr ani netušil, lebo sa flákal po Anglicku.
Filmy, vzťahy a muzikál
Objavné sú aj pasáže o Simonovej úlohe v zákulisí prvého legendárneho festivalu v Monterey, o spolupráci na filmoch Absolvent a Hlava XXII, vlastnom (!) televíznom dokumente Songs of America alebo o hraní s Georgeom Harrisonom. Keď si tak čítate, dostanete chuť vidieť to, čo vďaka YouTube nie je problém.
Eliotovi lepšie idú hudobné pasáže než opisovanie stroskotaných osobných vzťahov. Škoda len, že vznik prelomového sólového albumu Graceland (1986) vtesná do ôsmich strán a čím bližšie ide do súčasnosti, tým je stručnejší. Škoda, lebo Simon má dosť zaujímavých nahrávok bez Garfunkela. Na druhej strane je fajn, že veľa priestoru má najväčšie fiasko Simona – muzikál Capeman. A aj to je (u nás) dosť neznámy príbeh.
