Literárium / Stanislav Rakús
Tým, že jazyk je základným stavebným materiálom literatúry, zasahuje a ovplyvňuje každú čiastočku umeleckého textu. I preto neobstoja tvrdenia, podľa ktorých je to a to dielo zlé, ale má dobrý jazyk, lebo v zlom diele musí byť zlý, to jest nefunkčný, aj "dobrý jazyk".
Literatúra narába zväčša s takým jazykom, ktorý sa používa aj v iných oblastiach ľudského dorozumievania. Vyznačuje sa však zdržanlivosťou, implicitnosťou, odmietaním tzv. veľkých i priamočiarych vyjadrení a slov, pokiaľ len nepatria k charakterizačnej výbave stvárňovaných postáv. Umelecká hodnota vyjadrenia nie je pritom iba vecou pravidiel a normy, ani informačne náležitej, bezporuchovej spojitosti významu a výrazu. Svedčí o tom fakt, že v literatúre sa stretávame s lexikálne, morfologicky i syntakticky korektnými vetami, ktoré sú však umelecky neznesiteľné, priam "slizké". Možno to doložiť napríklad vetou, dotýkajúcou sa ľúbostného sujetu ženy a muža v nemenovanom, viacerými kritikmi uznávanom slovenskom románe z osemdesiatych rokov minulého storočia: "Sedeli spolu na lavičke a bolo im dobre."
V umeleckom texte sa prejavuje tendencia vyjadriť viac významu, než dovoľujú slová, ktorými sa, ako už dávno zistili psychológovia, nedajú vypovedať hĺbkové emócie. Ak sa chce v tomto zmysle literatúra zbaviť povrchnosti a sentimentality, musí sa, bola už o tom reč v jednej z našich predchádzajúcich úvah, spoliehať na dotvárajúcu spoluprácu partnerského čitateľa v netextovom priestore diela.
Na záver sa žiada urobiť malú typologickú poznámku k povahe jazyka prozaického diela, o ktorý v tomto príspevku v prvom rade ide. Dobrý je podľa všetkého ten prozaický jazyk, ktorý si neuvedomujeme, lebo sprostredkúva tému tak nebadane, že vzniká dojem, akoby sme nečítali jazykové dielo, ale samu tematickú skutočnosť. Dobrý je však aj ten jazyk, ktorý nás svojou kvalitnou viditeľnosťou "dvíha zo stoličky". Tu môže epická próza úspešne uplatňovať aj lyrické postupy. V tomto dosahu treba však rozlišovať medzi lyrizmom a ornamentálnosťou. Kým lyrizmus je skratka, pri ktorej sa málo slovami hovorí veľa o skutočnosti, v ornamentalizme sa – presne naopak - veľa slovami hovorí o skutočnosti málo.
