Kniha AHA Tomáša Kompaníka sa v Česku stala najkrajšou študentskou knihou minulého roka. Je však rýdzo slovenská.
Začalo sa to tým, že sa ho v Istanbule, kde pol roka študoval, pýtali, či je hrdý na Slovensko. Odpovedal, že je. Potom však prišla ďalšia otázka: Prečo si hrdý?
„Napadlo mi, že urobím knihu pre zahraničných turistov a ukážem im, na čo som ako Slovák hrdý,“ rozpráva Tomáš Kompaník, absolvent zlínskej Univerzity Tomáša Baťu, ktorého fascinovali slovenské výšivky.
Potom si však uvedomil, že Slováci často nevedia, ako na túto otázku odpovedať vtedy, keď práve nevyhrávame v hokeji.
„Zároveň som to vnímal, ako nejaký dlh, ktorý musím splatiť svojej krajine, keďže som študoval v Česku a veľa času trávil v zahraničí.“
S knihou Aha, inšpirovanou tradičným remeslom, sa mu na českej súťaži Najkrajšia česká kniha podarilo získať cenu za najkrajšiu študentskú knihu, prestížnu cenu TypoDesignClubu za výnimočné spracovanie, umiestnenie medzi najlepšími záverečnými prácami krajín V 4 a neobišla ho ani slovenská súťaž o Najkrajšiu knihu.
Opatrne s výšivkou
Mladý dizajnér priznáva, že okrem výšiviek ho inšpiroval aj Tatranský čaj. „Stážoval som pred pár rokmi v štúdiu Pergamen, ktoré mu vytvorilo dizajn, a nesmierne sa mi páčilo, ako v ňom dokázali využiť drevorezbu,“ vysvetľuje. Hneď však dodáva, že nie všetko zo Slovenska, čo má na sebe prvky remesiel, musí byť zaručene dobré. „Treba s nimi vedieť pracovať, rozmýšľať, ako ich využiť a nie používať za každú cenu.“
Keď sa pred dvoma rokmi púšťal do výšivkovej knihy, najprv len celý rok čítal, chodil do múzeí, galérií a mapoval rôzne typy výšiviek. „Nechcel som, aby výšivka zostala iba ako súčasť etnografického múzea, ale aby sa priblížila súčasnosti. Nevidel som v nej iba nejakú formálnu strohosť, presnosť a precíznosť, ale najmä emócie a príbehy, ktoré do nich kedysi dávali ženy, čo ich robili,“ hovorí Kompaník.
Po roku mapovania začal výšivky kresliť, upravoval ich v počítači, dával im výrazné farby a „spájal nespojiteľné – tradíciu s dneškom“. „Neriadil som sa iba presnými vzormi a šablónami, ale aj intuíciou. Aj kedysi to predsa bolo najmä o záľube,“ vraví.
Osem krajov
Ručne šitá kniha s odhaleným chrbtom má osem kapitol – podľa ôsmich slovenských krajov. Každá sa začína ľudovou piesňou, typickou pre daný kraj, priblížením výšivkárskej tradície v danej oblasti a mapou Slovenska s krížikom označujúcim polohu územia. Každá kapitola využíva iné výtvarné spracovanie – iné farby, grafické prvky aj písmo. Tvoria ju klasické papiere, zlaté a strieborné papiere symbolizujúce výšivky drahými niťami, papiere, do ktorých sú výšivky vyrezané laserom, aj pauzáky, upriamujúce pozornosť na jemnosť čipiek a krajok.
„Nie som etnograf ani etnológ,“ vraví Kompaník priamo na otázku, či je kniha vlastne takou malou encyklopédiou. „Nechcel by som niekomu dávať rozumy o slovenskej výšivke, a to ani nebolo cieľom. Tým je vyvolať zážitok, možno taký, ako kedysi vyvolávala výšivka svojou výnimočnosťou,“ dodáva.
Knihu Aha zatiaľ nenájdete v kníhkupectvách, existujú iba tri výtlačky, no ich autor má snahu o jej vydanie vo väčšom náklade. Ocenenia možno pomôžu presvedčiť vydavateľstvá, že to stojí za to, a ak nie, Tomáš Kompaník bude skúšať inde. „Uvedomujem si, že sa Aha možno nebude páčiť ani folkloristom, istú cieľovú skupinu však má. Je asi len veľmi úzka, ale povedal som si, že nemôžem robiť len to, čo sa páči všetkým,“ vraví Kompaník.
Pomýšľa vraj aj nad jej pokračovaním, nad sériou tričiek s potlačou výšiviek v modernom duchu, ale aj o kuchárke, keďže je hrdý aj na slovenskú kuchyňu. Ešte chvíľu to však počká, aspoň dovtedy, kým sa dohrá hokej.
Ukážky z knihy AHA. FOTO - JURAJ CHOVANEC
