SME

Jeden z najlepších slovenských filmov vznikol v dobe, ktorá snom nepriala

Ružové sny od Dušana Hanáka boli v 70. rokoch jediným filmom, ktorý to dotiahol do zahraničných kín.

To bolo v roku 1976. Z Ivy Bittovej sa neskôr stala slávna hudobníčka a z Juraja Nvotu režisér divadelných hier a filmov.To bolo v roku 1976. Z Ivy Bittovej sa neskôr stala slávna hudobníčka a z Juraja Nvotu režisér divadelných hier a filmov. (Zdroj: Slovenský filmový ústav (SFÚ))

Je to trochu paradoxné. Kto si otvorí Wikipédiu a hľadá informácie o slovenskom filme, musí čítať v angličtine. Ružové sny Dušana Hanáka sú vo svete známy a docenený film, v sedemdesiatych rokoch mimochodom jediný slovenský, ktorý to dotiahol do zahraničných kín, nielen na festivaly.

Doma je stále najpopulárnejším dielom Dušana Hanáka. Stále sa však môžeme pýtať, či si predsa nezaslúži trochu viacej pozornosti.

Zvlášť ak si uvedomíme, v akej komplikovanej dobe vznikal tento príbeh s poetickou atmosférou a zvláštnym jemným humorom.

Polovica sedemdesiatych rokov snom príliš nepriala. Definitívne pochovala ilúziu, že sa Československo vráti k slobodnej atmosfére šesťdesiatych rokov a v normalizovanej spoločnosti zavládla beznádej.

Dôvod na skepsu mohli mať aj tri najväčšie talenty mladého domáceho filmu. Ela Havettu dohnal zákaz až k tragickej smrti, Juraj Jakubisko mal dlho povolené nakrúcať jedine nezmyselné socialistické reklamy. Zatvorené v trezore skončili aj filmy 322 a Obrazy starého sveta režiséra Hanáka.

Pôvodne happyend

Keď sa Dušan Hanák, osobnosť s azda najdôslednejším etickým postojom z našich filmárov, dostal k hranému filmu, podmienky boli prísne. Na Kolibe mal pod dozorom vedenia vzniknúť veselý a optimistický príbeh.

Socialistický občan sa mal pri ňom uvoľniť a zabuduť na skutočnosť. Vidiecky príbeh lásky dvoch mladých ľudí mal mať šťastný koniec, mladý poštár Jakub a Cigánka Jolanka v ňom mali mať svadbu. Nakoniec to vypálilo inak.

Tí dvaja sa vo filme nezoberú a dôvodom nie sú ani predsudky ani tlaky zvonka. Spoločný ružový sen vybledne, keď ho dostihne každodenná banalita. Taký je koniec filmu z roku 1976 a zároveň koniec mladosti, ktorá nemá šancu prežiť v pragmatickom svete dospelých.

Dušan Hanák a scenárista Dušan Dušek si stáli za svojím. Nepodľahli tlakom zhora a napriek stopnutému nakrúcaniu nechceli príbeh uzatvoriť happynedom.

Ružové sny koketujú s komédiou, do príbehu nevstupuje doba a prostredie dediny môže budiť dojem, že únik z mesta má byť akýmsi únikom z reality. Únik to však v skutočnosti nie je.

V zložitej dobe vznikol film, čo pred ničím neuhýba, z ničoho nezľavuje a vôbec nič nemaskuje. Najlepšie to pomenoval Juraj Nvota, predstaviteľ filmového poštára. Ten povedal, že Hanák „nachádzal filmovú pravdu v tlmenej a skrývanej bolesti z reality.“

foto2.jpg

Každého priťahuje protiklad. Cigánka Jolanka túži po usporiadanom živote, „gádžo“ Jakub sníva o voľnosti a okamihu. Ich cesty sa načas pretnú a potom sa rozdelia.
FOTO: Slovenský filmový ústav (SFÚ)

Rómovia a gadžovia

Ak je dielo pravdivé, nestarne. Napríklad dnes by Ružové sny mohli byť povinným filmom pre všetkých diskutérov s rasistickým názorom na internete.

Ich shakespearovský príbeh – Rómeo je biely, Júlia Rómka, ich láske bráni vzájomná nenávisť oboch komunít - mal byť vierohodný, autentický.

Aj preto sa Hanák s Dušekom vybrali do rómskych osád, kde zbierali skúsenosti. K hudbe Petra Hapku znie aj terénny rómsky folklór a v dialógoch skutočná rómčina, ku ktorej filmári – to je zámer – nenúkajú titulky.

Dôkazom autenticity môže byť správa, že v prostredí rómskych komunít po roku 1989 film koloval na kazete a bol dosť obľúbený.

Na druhej strane film Rómov neromantizuje, nerobí z nich ušľachtilých divochov. V tom, a v zobrazení predsudkov ho v hranom filme u nás zatiaľ nik neprekonal.

ruzove1_res.jpg

Päť sekúnd života

Namiesto opozeraných slovenských hercov Hanák oslovil nehercov alebo hercov z Česka.

Dnes svetovo slávna hudobníčka Iva Bittová vtedy mala osemnásť rokov a v Brne študovala konzervatórium.

Pre Juraja Nvotu, mladého študenta divadelnej réžie, išlo o prvú skúsenosť s filmovým herectvom. Vo filme sa objaví aj iná neskôr známa hudobníčka, Věra Bílá.

Doma sa Ružové sny napriek úspechu smeli objaviť len vo vybraných kinách. Dnes ich môžete vidieť najmä v televízii a na DVD, no aktuálne sú stále.

Rovnako ako upozornenie poštára Jakuba so stopkami: „Pozor, práve uplynulo päť sekúnd vášho života!“.

ruzove2_res.jpg

Juraj Nvota: Aj filmový štáb má svojho vajdu

Na úlohu dedinského poštára spomína JURAJ NVOTA, divadelný a filmový režisér.

Kedy naposledy ste videli Ružové sny?foto1.jpg

"Asi pred piatimi rokmi v kultúrnom dome v Petržalke, kde režisér a spoluscenárista filmu Dušan Hanák oslavoval okrúhle narodeniny."

Aký to bol pocit?

"Taký retro. V hľadisku sedeli väčšinou kamaráti, ktorých som dlho nevidel. Mal som pocit, akoby sme všetci boli ľuďmi z minulosti."

Polovica sedemdesiatych rokov nebola doba na ružové sny. Ako to vnímal dvadsaťdvaročný študent?

"V škole nám zrazu začal prednášať teóriu divadla nový profesor. Ten, čo nás učil prvé dva roky, zmizol a už sme ho nikdy viac v škole nevideli. To sa stalo s dvoma učiteľmi, pričom ostatní sa tvárili, akoby sa nič nestalo. Zavládol strach."

Ružové sny boli vaša prvá filmová úloha.

"Študoval som vtedy na VŠMU divadelnú réžiu, pozoroval som, ako sa vychovávajú herci, ale sám som bol nevychovaný, teda neherec. Dušanovi Hanákovi to neprekážalo. Nechcel, aby som čokoľvek hral - našťastie, lebo ja som hrať nevedel. Príbeh nevyžadoval hereckú expresiu, filmovú pravdu nachádzal v tlmenej a skrývanej bolesti z reality."

Máte z filmu obľúbenú scénu?

"Nemám. Pozerať sa na seba dosť vyrušuje."

Ako si pamätáte nakrúcanie v rómskej osade?

"Dobre. Miestni nás prijali ako svojich. Totiž, aj filmový štáb má svojho vajdu. Dušan si ich získal už pri obhliadkach a vo všetkom slovo dodržal. Dodržali ho aj oni. Ja som tam žil v zajatí detí a odolával som láske dospievajúcej rómskej dievčiny. Dlho sme si potom písali."

„OČI Ivy Bittovej a UŠI Juraja Nvotu“, komentuje jeden divák na webe. Ako sa vám dvom vtedy spolu hralo?

"Krásne a myslím, že by sme to vedeli aj dnes."

Miloš Krekovič

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 430
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 549
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 11 249
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 031
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 778
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 569
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 073
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 193
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 081
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 678
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 490
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 9 659
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 406
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 397
  7. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 690
  8. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 670
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu