„Nikdy v živote som neposkladal Rubikovu kocku. Neuveriteľne ma to znervózňovalo,“ sťažuje sa David Hasselhoff v dokumente 80. roky – Dekáda inšpirácie. Obdobie najväčšej slávy má ešte len pred sebou, so sexi záchranárkami bude pobehovať po kalifornských plážach až od roku 1989.
„Ani ja som nepokoril toto majstrovské dielo,“ pridáva zachrípnutým hlasom Larry Hagman, predstaviteľ Džejára z telenovely Dallas. Vo svojej životnej úlohe skazeného milionára J. R. Ewinga strávil trinásť rokov (1978 až 1991) a ranč Southfork sa stal jedným zo symbolov Ameriky osemdesiatych rokov.
Presne tých rokov, ktoré mnohí nazývajú estetickou katastrofou, znôškou módneho nevkusu a trápností.
Dokumentárny seriál televízie National Geographic Channel ich nekritizuje, ani sa nerozčuľuje nad lesklými elasťákmi, natupírovanými účesmi či vypchávkami na pleciach.
Cez historické zábery a rozhovory s priamymi účastníkmi dejín (väčšina z nich žije, čo je výhoda krátkeho časového odstupu) sa snaží priblížiť technické objavy, politické udalosti a tragédie, ktoré ovplyvnili ďalšie generácie.
Rubikova kocka sa stala najpredávanejším hlavolamom na svete.
FOTO: NGC
1.You Can Do the Cube
Príbeh Rubikovej kocky je notoricky známy, viac prekvapí rozprávanie Patricka Bosserta.
Komplikovaný hlavolam vytvoril v roku 1974 29-ročný maďarský profesor architektúry Ernő Rubik pôvodne ako pomôcku pre študentov, aby pochopili zákony trojdimenzionálnej geometrie.
Patent v roku 1980 prekročil hranice východného bloku a vyhral súťaž Nemecká hra roka. Dvanásťročný Patrick sa k nej dostal o rok neskôr počas lyžovačky vo Švajčiarsku. Hneď v prvý deň si totiž zlomil ruku a aby sa v izbe nenudil, kúpil mu bratranec Rubikovu kocku. Bola práve hitom v miestnych obchodoch. Nevedel ju zložiť, tak zobral kliešte a rozobral ju.
„Vtedy mi to došlo. Šesť centrálnych kociek bolo napevno spojených s jadrom. Už som vedel, ako na to,“ hovorí na kameru 45-ročný Bossert.
Po návrate domov na Britské ostrovy sa stal jedným z prvých, ktorí kocku mali a vedeli ju poskladať. „Všetci si odo mňa pýtali radu, tak som návod zhrnul na dve A4 a kópie predával spolužiakom po 40 pencí. Oslovil som i kamarátov z iných škôl, tí z každej predanej kópie dostávali desať pencí,“ opisuje svoje prilepšené vreckové.
Jeho aktivity si všimlo jedno vydavateľstvo, pripravilo s ním knihu You Can Do the Cube a o osem mesiacov sa z neho stal najmladší autor najlepšie predávanej knihy.
„Myslel som si, že sa predalo niekoľko tisíc kusov, ale bolo to jeden a pol milióna výtlačkov,“ spomína, ako sa dostal na prvé miesto rebríčka New York Times Best Sellers. Mediálny ošiaľ vnímal ako veľké dobrodružstvo, zúčastňoval sa na besedách, autogramiádach, dával rozhovory do médií.
„Zapamätáte si to ľahko. Bočné kocky vždy ostanú bočnými kockami,“ vysvetľoval s vážnou tvárou v televíznych reláciách svoju teóriu „rohy ako prvé“. V skutočnosti je táto technika len jednou z viacerých možných.
Aktivista Ryan White po piatich rokoch AIDS podľahol.
FOTO: NGC
2.Ryan White a AIDS
Jediné, čo vedela Američanka Jeanne White-Ginderová o chorobe AIDS predtým, než ju diagnostikovali jej synovi Ryanovi, bolo, že sa na ňu umiera.
Písal sa rok 1984 a AIDS sa prezentoval výlučne ako choroba gay komunity. Lekári netestovali krv od darcov a trinásťročný hemofilik Ryan sa nakazil z transfúzie. V rokoch 1979 až 1984 sa takto infikovalo takmer 90 percent hemofilikov v Amerike.
Po prekonaní ťažkého zápalu pľúc sa chcel vrátiť do školy, narazil však na tvrdý odpor spolužiakov a ich rodičov. Nevediac ako sa choroba prenáša, mu hystericky bránili vojsť do budovy.
Ryan začal bojovať. So školou, s verejnou mienkou, nevedomosťou ľudí a s odporom, ktorí všetci cítili k infikovaným.
Stal sa tvárou celonárodnej kampane za spoločenskú akceptáciu pacientov trpiacich HIV/AIDS a jeho pričinením sa zmenil strach a ignorácia na súcit a pochopenie.
„Ryan povedal, že to bolo jeho životné poslanie, hoci ja ako matka by som si želala, aby sa to nikdy nestalo,“ hovorí Jeanne White-Ginderová.
Ryan namiesto šiestich mesiacov, ktoré mu predpovedali lekári, žil ešte päť rokov, dokončil strednú školu a zomrel ako osemnásťročný.
Na jeho pohreb prišli osobnosti ako Michael Jackson, Elton John či prvá dáma Barbara Bushová.
O štyri mesiace neskôr podpísal prezident George Bush tzv. Ryan White Care Act, zásadný prvok legislatívy vzťahujúcej sa k HIV pacientov.
Výbuch raketoplánu Challenger sledovali v priamom prenose milióny Američanov.
FOTO: NGC
3.Najväčšie tragédie
Osemdesiate roky poznačili aj dve veľké tragédie, obe sa odohrali v roku 1986 a môžu sa ‚pochváliť‘ svojím naj.
Výbuch raketoplánu Challenger sa považuje za najdramatickejšiu udalosť 20. storočia, v priamom prenose ho sledovali milióny Američanov vrátane žiakov základných škôl. Vlastenecké nadšenie a pýchu zrazu vystriedal nemý úžas a zdesenie.
„Nemohli sme uveriť, že sa to naozaj stalo. Len sme zmätene stáli a neisto sa pozerali dookola, či aj ostatní videli to isté,“ hovorí reportér James Hohmann.
„V mnohom to pripomínalo potopenie Titanicu. Prinútilo to ľudí zapochybovať o sile moderných technológií. Nič ľuďmi vytvorené nikdy nebude dokonalé a nezničiteľné,“ dodáva mechanik James. B. Meigs.
O štyri mesiace neskôr, 26. apríla, vybuchol jadrový reaktor v černobyľskej atómovej elektrárni na Ukrajine. Ani po havárii vo Fukušime nestratil Černobyľ prívlastok najhoršia jadrová havária v histórii jadrovej energetiky.
Ak by sme sa zamerali na temnejšiu stránku tohto desaťročia, mohli by sme pokračovať pokusom o atentát na Ronalda Reagana a pápeža Jána Pavla II., vraždou Johna Lennona, nástupom kokaínového priemyslu s mnohomiliardovými príjmami či heslom Chamtivosť je dobrá z filmu Wall Street Olivera Stona.
Alebo sa môžete tešiť zo vzniku prvých osobných počítačov a mobilných telefónov (vo svete, nie u nás), zo zbúrania Berlínskeho múra a zaspomínať si na ošiaľ, ktorý vypukol v 1985 po tom, čo sme na majstrovstvách sveta v hokeji vyhrali nad ZSSR 2:1.
Pozrite si viac príbehov na stránke National Geographic Channel (v angličtine)
