Známy básnik možno potrebuje dokonale izolovanú vilu

Jankovičove architektonické pseudoprojekty nielen komentovali normalizačné jalovosti, ale vďaka majstrovskému zvládnutiu urobili z týchto grafík skvelé nadčasové kreácie.

Jozef Jankovič: Projekt výstaviska Insorela, 1975. Vľavo v texte je Projekt železničnej stanice 1975.(Zdroj: ARCHÍV J. J.)

Jozef Jankovič (1937) má medzi slovenskými výtvarníkmi osobité miesto okrem iného aj preto, že sa nikdy neutiekal k umeniu zrozumiteľnému len úzkej skupine zainteresovaných. Výpovede jeho diel sú priamočiare a aj preto nesmierne popudzoval niekdajších ideologických dohliadačov; posolstvo jeho sôch či grafík chápali aj tí, ktorých umelecké vzdelanie pochádzalo napospol z inštitúcií typu Večernej univerzity marxizmu-leninizmu.

Aké chutné museli pre nich byť Jankovičove ironizujúce architektonické pseudoprojekty, kde s typicky chlapským gestom komentoval normalizačné jalovosti a znázorňoval manipulovanie s človekom.

Článok pokračuje pod video reklamou

Veľavravné názvy

Tvoril grafické diela (sochy vtedy robiť nesmel) s veľavravnými názvami typu: Projekt konsolidačného priestoru (1972) alebo Návrh dokonale izolovanej vily pre známeho slovenského básnika (1976) či Návrh 44-podlažného mrakodrapu k 44. výročiu (1977). Častým motívom uňho bola architektonizovaná ľudská postava a znázornenie jej odcudzenosti transformáciou napríklad na panelák alebo na pamätník s pochybným normalizačným motívom.

Svedčí o tom aj súčasná výstava Jozef Jankovič pohľadom Sabiny Jankovičovej, ktorá je pokračovaním cyklu XXL pohľadov na slovenské výtvarné umenie v Slovenskom inštitúte v Prahe.

Tomu, kto jeho dielo nepozná, by sa mohlo zdať, že to boli nejaké prvoplánové protirežimové agitky. Ale Jankovičovo pevné presvedčenie o klasických hodnotách umenia, jeho majstrovské zvládnutie výtvarného remesla a najmä univerzálna dimenzia jeho výpovede urobili z týchto grafík skvelé kreácie presahujúce svojím významom obdobie svojho vzniku.

Dnešnej mladej generácii už môže byť ľahostajné dávne šikanovanie autora, ale iste sa jej dokáže prihovoriť popri sarkastickej kritike úbohosti vtedajších čias aj hlboká výpoveď o človeku v ktorýchkoľvek časoch.

Nielen rozmar sochára, ktorý smel len kresliť

To, že na výstave vidíme ponášky na architektúru, nie je len rozmar sochára, ktorému nedovolili „sochať“, a tak si iba kreslil. Jankoviča totiž architektúra vždy priťahovala. Opakovane dokázal vstupovať so svojimi dielami do novovznikajúcich stavieb a stále si vedel udržať kontakt s aktuálnymi architektonickými prúdmi. Jeho práce môžeme dodnes vidieť na verejných priestranstvách.

Pravda, pokiaľ ich nezdemolovali tí, ktorí s architektúrou narábajú ako so spotrebným tovarom, či už to bolo za normalizačného ničenia „abstraktných“ sôch, alebo v dnešných časoch horúčkovitého stavania a prestavovania.

Jozef Jankovič sám má totiž už so svojím vôbec prvým dielom podobne zlú skúsenosť: jeho sochu Obete varujú pre Pamätník SNP v Banskej Bystrici (architekt Dušan Kuzma) z pamätníka zakrátko po jeho otvorení roku 1970 odstránili. Trpké zobrazenie kopy mŕtvol s desivo vztýčenými živými nesedelo socialistickému erárnemu optimizmu, hoci to bola asi najlepšia monumentálna socha slovenského sochárstva.

Do pamätníka sa ju podarilo navrátiť až po zmene režimu v 90. rokoch.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. S dobrým pivom leto chutí
  2. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  3. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  4. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  5. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  6. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  7. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  8. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  9. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  10. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  1. Create your own map in a new museum
  2. Ako bojovať proti plesniam v interiéri
  3. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  4. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  5. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  6. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  7. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  8. S dobrým pivom leto chutí
  9. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  10. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 30 632
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 25 099
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 21 393
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 12 128
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 8 799
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 874
  7. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 744
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 3 445
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 245
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 814

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Bývalí šéfovia i rodinní príslušníci. Kto sú policajní pridelenci?

Marian Slobodník by ako šéf polície podľa premiéra Pellegriniho vzbudzoval pochybnosti. Obával sa prepojení na Bašternáka.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Nábor agentov aj získavanie informácii. To sú Noční vlci

Aké je posolstvo Nočných vlkov u nás.

SVET

Biele prilby boli hrdinami Sýrie, dnes ich vyháňa aj propaganda

Niektorí v nich vidia záchrancov, iní teroristov.

SVET

Scenár ako na Kryme? Putin chce referendum na Donbase

Trump sa má rozhodnúť, čo si myslí o referende na Ukrajine.

Neprehliadnite tiež

Akoby našli novú miestnosť veľkej pyramídy. Vydali stratený album Johna Coltrana

Novinka najlepšieho saxofonistu mala ťažkú cestu k poslucháčom.

O futbalistoch uviaznutých v jaskyni vznikne film, Thajsko dohliadne na nakrúcanie

Udalosť vyvolala celosvetový záujem a upútala pozornosť mnohých zahraničných režisérov.

V uliciach Palerma: bez matky rodu nie sú muži schopní vykonať nič

Talianska Emma Dante nakrútila skromný, ale impozantný film.