Slovenská prekladateľka a redaktorka mala aj zvláštne zamestnanie – čítala deťom rozprávky vo vlaku.
Životopis človeka je kúskom histórie krajiny. Je tak aj v prípade prekladateľky Hildy Holinovej (16.6.1934 - 20.4.2013).
Narodila sa učiteľskému páru, bála sa náletov aj „partizánov“, ktorí u nich doma lúpili, kým otec bojoval v SNP. V 50. rokoch ju komunisti na dva roky pripravili o matku, pôvodne odsúdenú na osem rokov.
Po štúdiu jazykov sa vydala a v spomienkach redaktorky a prekladateľky Viery Hegerovej „mala zvláštne zamestnanie: čítala vo vlaku rozprávky. Niekto vymyslel, že deti sa pri cestovaní nudia a treba ich zabaviť. Tak sa zriadil vlakový rozhlas.“
Vzrušujúce 60. roky znamenali v jej redaktorskom živote stretnutie s Kalinovcami, ktorí mali vtedy akýsi intelektuálny salón.
Vydanie knihy Jána L. Kalinu Tisíc a jeden vtip na jar 1969 bol podľa Agneše Kalinovej „krkolomne odvážny čin a Hilda nebola ochotná ustúpiť strachu, úslužne a vopred kapitulovať, ale dotiahla projekt do konca“.
Normalizáciou existenčne ohrozená komunita si pomáhala, ako vedela. Jedným spôsobom bolo dohadzovanie prekladov na cudzie meno, ako aj poskytovanie svojho mena na takéto diela.
„Nakoniec si naše priateľstvo odskákala,“ spomína Agneša. „Nielenže sa jej na výsluchoch vypytovali, prečo, odkedy a kde sa s nami stretávala. Dokonca ju zavolali svedčiť, keď Jána Kalinu obvinili z poburovania.
Základom obžaloby sa stali u nás hrané gramofónové platne. Hilda dokola sudcovi vysvetľovala, že u nás stále hralo rádio. Sudca len otrávene mávol rukou, Hilda sa usmiala a vyplávala zo súdnej siene.“
Keď stratila prácu vo vydavateľstve, zamestnala sa v Novinárskom ústave a stala sa priekopníčkou masmediálneho výskumu.
Mohli ju urážať, ale nie zlomiť. Keď sa ju v 90. rokoch snažili ponížiť vyhodením z práce, nemala ľahký večer.
No hneď si kúpila prvý počítač a naplno sa zamestnala prekladaním a redigovaním. Hilda Holinová tým zároveň ukázala, že takými ľuďmi sa nemáme vôbec zaoberať.
Autor: autorka je dcérou Hildy Holinovej
