V relatívne krátkom čase sa do našich kín dostáva tretí film o dospievaní a sklamaní z reality. Po poľskej Miestnosti samovrahov a americkom akčnom Sucker Punch je tu španielske Verbo.
Všetky tri mali premiéru v roku 2011. Všetky tri sa usilujú čo najviac priblížiť mysleniu a kultúre tínedžerov. Používajú štylizáciu obrazu a prvky videohier, komiksu či japonských animovaných filmov. Sucker Punch je pre široké vrstvy, dominuje akcia a choreografia súbojov sexi slečien. V hlbšej línii sa skrýva príbeh o konflikte detského sveta ilúzií s trpkou realitou.
Miestnosť samovrahov s typickým poľským moralizujúcim prístupom je pohľadom staršej generácie na subkultúru emo a všade siahajúcu svetovú počítačovú sieť.
Španielska dráma Verbo má zaujímavú hrdinku, internet nahradili inteligentné mobily a emo subkultúru tvorcami street artu. Prirodzene, nesmú chýbať skejtbordy a kolieskové korčule, hoci ich rola je len doplnková. Dôležitejšiu úlohu majú komiksy, anime, rap – a napodiv aj Cervantesov Don Quijote.
Utrpenie počas hojnosti
Ani tu nejde o generačnú výpoveď, skôr o pohľad rodiča: debutujúci scenárista a režisér, štyridsiatnik Eduardo Chapero-Jackson by mohol byť otcom svojej hrdinky.
Stredoškoláčka Sara (Alba García) žije v španielskej rodine na predmestí. Prostredie tehlových činžiačikov má byť pochmúrne, ale pôsobí skôr milo a ľudsky. Sara si nerozumie s učiteľmi, spolužiakmi ani so zaneprázdnenými rodičmi. Zdá sa, že záhadný tvorca kresieb na múroch a chodníkoch sa jej priamo prihovára. Začína sa mysteriózny príbeh plný symbolov, viaczmyslov a metafor.
Španielsky hip-hop
Na chlapca ostrihaná okatá Alba García nesie ťarchu celého filmu. Je v hlavnej role dojímavo krásna a presvedčivo zvláda posun od ustráchaného uzavretého dieťaťa po sebavedomú mladú ženu. Menej presvedčiví sú starší herci v postavách obyvateľov sveta Verbo, a vlastne celý tento čudný vesmír. Veľa vecí je tu iba vo verbálnej rovine, často podávané s citátmi z Cervantesovej knihy či španielskym hip-hopom.
Spojenie symbolického, často naturalistického obrazu dospievania s tínedžerskými subkultúrami a nepresvedčivými tézami new age bez výraznejšej zápletky aj bez akcie môže byť pochúťkou pre časť publika artových festivalov a klubov. Cestu do multikín si však film nenašiel ani v Španielsku. U nás to sotva bude inak.
