Anna Karenina u nás patrí medzi najpredávanejšie DVD spolu s Hobitom či Twilight Ságou.
Konflikt medzi povinnosťou a vášňou je archetyp, ktorý dojíma i hnevá čitateľov aj divákov dodnes. Bez ohľadu na to, že sa spoločenské konvencie za roky veľmi zmenili, aj dnes fungujú výčitky svedomia, obavy o stratu lásky človeka, ktorému sme obetovali všetko, i rozpoltenie medzi rôznymi druhmi lásky.
Skúškou času však prešli aj Tolstým dokonale vykreslené pocity odcudzenia páru po niekoľkoročnom spolužití. V novom britskom filme funguje famózne Annina alergia na Kareninovo lúskanie prstami. Otázky: „Kde som? Čo to robím? Prečo?“ ktoré priviedli Annu k jej tragickému koncu, sú večné.
Najlepší román v dejinách
Román Anna Karenina začal vychádzať na pokračovanie koncom apríla 1873, teda presne pred 140 rokmi. „To, čo bolo pre Vronského takmer rok jedinou jeho životnou túžbou a čo nahradilo všetky jeho túžby doterajšie, to, čo bolo pre Annu neuskutočniteľnou desivou a tým čarovnejšou vidinou šťastia - tá túžba sa naplnila,“ čítajú si odvtedy celé generácie a dokonca úplne nepovinne.
Na konci 19. storočia znamenalo podľahnutie dobre vyzerajúcemu dôstojníkovi pre ženu koniec kariéry vo funkcii rešpektovanej manželky.
„Nemám nič, len teba, nezabúdaj na to,“ povedala v osudnú noc svojmu milencovi, a to ešte ani netušila, aké kruté dôsledky to pre ňu bude mať.
Spoločnosť sa k nej začala okamžite správať horšie ako k zločincovi. Keby porušila len zákon, to by jej ešte odpustili, ale ona porušila pravidlá! Keď sa jej brat zaplietol s vychovávateľkou, rýchlo sa to urovnalo, u ženy však bolo podobné správanie neakceptovateľné. Anna bola síce už niekoľko rokov vydatá, ba mala aj syna, ale svoju prvú veľkú lásku zažila až s Vronským.
Len málo mužských autorov dokáže podať dôveryhodný obraz ženskej duše. Tolstému sa to však v Anne Karenine podarilo.
Nemoralizoval, ale ani neglorifikoval svoju hrdinku, románom chcel skôr varovať pred dôsledkami podobného správania. Nie nadarmo skončil svoje dielo nie Anninou smrťou, ale Levinovými úvahami o hľadaní dobra.
Filmové spracovania majú tendenciu robiť z tejto hrdinky superstar, krásna zrelá žena obetujúca svoj život za lásku si podmaní diváka viac ako urazený nudný cársky byrokrat.
Greta Garbo ako osudová Karenina.
14 filmových spracovaní
Už Turgenev o Anne Karenine vyhlásil, že je to najlepší román, aký bol kedy napísaný v ruskom jazyku. Chválami nešetrili ani svetoví spisovatelia.
Nečudo, že sa táto látka stala dodnes predmetom štrnástich filmových spracovaní, tie prvé ruské - i americké – vznikli ešte v rokoch 1914 a 1915.
V roku 1927 nakrútili nemý film s titulom Love, ktorý mal aj svoju verziu pre chúlostivé americké publikum - bez nešťastného konca. Už v tejto snímke sa v hlavnej postave objavila Greta Garbo, ktorá prepožičala neskôr svoju tvár čiernobielemu filmu Anna Karenina z roku 1935. Ten dodnes patrí medzi legendárne filmové love story.
Tragickú Kareninu si v britskom filme z roku 1948 zahrala aj Vivien Leigh, ktorú diváci viac vnímajú ako predstaviteľku Scarlett O’Harovej zo známeho spracovania románu Juhu proti Severu.
Na šesťhodinovom spracovaní príbehu televízie BBC z roku 1961, ktorý sa našiel zabudnutý v archíve len nedávno, je zaujímavý skôr predstaviteľ Vronského. Bol ním Sean Connery. Možno aj táto postava mu pomohla, že sa stal nezabudnuteľným agentom 007.
V roku 1985 zahral Vronského iný akčný hrdina - predstaviteľ Supermana Christopher Reeve. Pre túto postavu sa naučil jazdiť na koni, čo sa mu stalo neskôr osudným.
S postavou Anny sa potrápila aj francúzska herečka Sophie Marceau v americkom filme z roku 1997, ktorý však nepatril medzi najlepšie spracovania.
Film britského režiséra Joea Wrighta je nateraz poslednou verziou. Už po tretíkrát v ňom spolupracoval s Keirou Knightleyovou, ktorá sa objavila aj v jeho snímkach Pokánie a Pýcha a predsudok.
Prekvapujúce je, že do postavy Karenina obsadil Juda Lawa, ktorý je prototypom sexi muža.
V tomto filme je však na nepoznanie - strhaný, vychudnutý, s prísnymi okuliarmi. Napriek tomu zaujme viac ako osudový Vronský, ktorého bez veľkej charizmy stvárnil Aaron Taylor-Johnson.
S Kareninou sa potrápila aj francúzska herečka Sophie Marcea.
Film v divadle
Dokončenie Wrightovho filmu bolo viackrát ohrozené pre financie a to sa ešte nenakrúcalo v Rusku, ale len v štúdiách neďaleko Londýna.
Aj Levin kosil svoje lúky na Salisburskej pláni. Režisér si však zvolil veľmi riskantnú štylizáciu – väčšina scén sa odohráva v divadle, vrátane slávnej scény z konských dostihov, pri ktorej sa Anna prezradí svojím výkrikom po páde Vronského. Tento nápad paradoxne neprišiel od scenáristu – známeho divadelníka – ba ani sám režisér ho nemal od samého začiatku.
Lokality pre svoj film začal hľadať tak v Rusku, ako aj v Anglicku. Ukázalo sa však, že téza, že celý svet je divadlom, dala nakoniec jeho filmu nezabudnuteľný štýl.
Nie všetci ho prijímajú, pre mnohých kritikov zostali preto postavy na povrchu a hĺbka románu bola obetovaná vonkajšej efektnosti. Tá má však skutočne šancu strhnúť aj toho najvernejšieho čitateľa.
V poslednej verzii filmového spracovania ruského románu si zahrala Keira Knightley.
Stoppard: Zaľúbiť sa na Slovensku je rovnaké ako v Anglicku
Ktorý blázon príjme úlohu adaptovať osemstostranový román do filmového scenára?
Naposledy ním bol zhodou okolností Moravan Tomáš Straussler. Že to nesedí s údajmi vo filmovej databáze? Tom Stoppard sa s týmto menom skutočne narodil. Bolo to v Zlíne v roku 1937.
Keďže však jeho rodina utiekla pred nacistickým prenasledovaním do Londýna, z talentovaného chlapca sa stal jeden z najznámejších súčasných britských dramatikov.
Vzťah k Česku však nestratil, bol dobrým priateľom Václava Havla, v hre Rock´n Rolle, uvedenej aj v pražskom Národnom divadle, sa tematicky vrátil k Pražskej jari.
Práve pri tejto hre podľa svojich slov zistil, že ľudia vnímajú ľúbostné príbehy viac ako briskné intelektuálne a politické úvahy, na ktorých boli založené jeho predchádzajúce hry. Práve to mu otvorilo cestu aj k vášnivej Karenine.
V rozhovore pre The Observer sa ho pýtali, či to, že pochádza zo slovanskej krajiny, mu pomohlo lepšie pochopiť veľkého Rusa. Odpovedal, že si nemyslí, že zaľúbiť sa na Slovensku je iné ako v Tunbridge Wells.
