
Chiki liki tu-a, Martin Višňovský vľavo. FOTO - STANISLAV BAČENKO
Prešovčania Chiki liki tu-a tvrdia, že alternatívna scéna už skončila, napriek tomu sa v hudbe celkom dobre baviaHoci v Prešove žije aj kapela Peha a sú odtiaľ IMT Smile, alternatívna kapela Chiki liki tu-a tvrdí: „Sme jediní, ktorým ľudia môžu povedať, čo si o nás myslia, lebo sa objavujeme v meste. A sú na našej strane - keď vidia, čo sa tu deje so skupinami v médiách, sme pre nich asi šťastnejším variantom,“ hovorí líder MARTIN VIŠŇOVSKÝ. So spoluhráčmi tvoria nadšenú partičku muzikantov, ktorí si v štruktúre šoubiznisu našli cestu, ako nekrátiť hudbu do rádioformátov, nerobiť hity, neuberať z textov a napriek tomu byť známymi. Sedem rokov hrania zhodnotili na dvojalbume Kysak a po koncertoch v Maďarsku, Poľsku, Čechách a u nás sa chystajú o rok na turné po Francúzsku. V decembri idú na malú šnúru do Grécka, vraj kým je chvíľu zima a všetci ešte neležia na pláži. „Dostať sa hrať von nie je zázrak - tiež sú tam len ľudia, čo chodia do krčmy,“ dodáva Martin.
Kysak je albumom pre fanúšikov na koncertoch, ale máte už nový materiál na ďalšiu platňu?
„Tie pesničky z dvojalbumu sú všetko, čo na koncertoch hráme už dva roky. Lenže na staré veci už nevymyslíš na pódiu taký ,punk‘ ako na nové, kde je milión spôsobov, ako to zahrať. Preto ideme do štúdia. Nahrávku si zaplatíme sami a potom budeme hľadať niekoho, kto to vydá.“
Skúsite opäť veľké vydavateľstvá alebo už máte svoj spôsob?
„Sami sa nemusíme nikomu zodpovedať za ,trestné činy‘ na platni. Ale skúste námestníkovi veľkej firmy odpovedať na otázku: A ktorú by ste, chlapci, dali do rádia? Podľa mňa má byť pesnička dobrá a vôbec nemusí byť v rádiu. Svoje albumy predávame na koncertoch. Ten posledný sa ľuďom páčil, na Pohode si ho kupovali a párkrát sa nám stalo, že sme zapisovali adresy a albumy posielali dodatočne. V Čechách nás bude distribuovať Indies, no dôležitejšie sú koncerty, ktoré tam máme na jeseň.“
Prečo sú koncerty také dôležité?
„Hranie vonku zmení rozmer vnímania. Zrazu nevidíš len to, že Tásler je v televízii. Tam zažijeme také kapely, že zabudneme na to, ako sa treba snažiť dostať do televízie.“
Je skôr výhodou alebo nevýhodou, že za vami stojí od začiatku Mišo Kaščák?
„Určite výhodou. Všimol si, že nás to baví a že to má nejaký význam. Ale tak by to malo fungovať - vidím dobrú kapelu a viem, že jej môžem pomôcť, keď ju zavolám na koncert. Len tak sa tu dá spraviť nejaká muzika, lebo menšinový žáner na Slovensku je veľký trapas.“
A pomôže mu nariekanie hudobníkov?
„Nie, lebo my už vôbec nemáme alternatívnu scénu. Keď pred nami koncertuje Nocadeň a po nás Para, kde je tam alternatíva? Je nám úplne jedno, či hráme s Hexom, alebo s Kirschnerovou. Máme hodinu na pódiu na to, aby sme rozbili, čo sa dá, a išli preč.“
Majú vaše sociálno-ironické texty miesto v dnešnej pop hudbe?
„Texty sú pre mňa najsilnejšou vecou v kapele. Nedávam do nich žiadne posolstvá, majú spĺňať len jednu podmienku: aby mali nejaký význam, mali začiatok, ale čo je hlavné, aj koniec. Lebo u nás sa píšu texty bez konca. Chcem ukázať ľuďom, čo žijú. Máme napríklad pesničku Odborník o človeku, čo je najmúdrejší na svete. Každý takého pozná. Ľudia pod pódiom sa na tom smejú, lebo každý si myslí: to nie je o mne, to je o tom tam.“
Vaše reggae či country projekty sú tiež len paródiou?
„Neuveriteľne sa na nich zabávame. V našej kapele nevznikla pesnička, pri ktorej by sme sa nenasmiali. Ľuďom na druhej strane sa to zdá ako vážna vec. Polemici nám povedali, že Dzigi Džabur je najlepšia reggae kapela, praví rastamani.
DENISA VOLOŠČUKOVÁ