Mohli by sme predpokladať, že tridsiatnici budú vo svojom umení riešiť vzťahy. Aj to tak je, akurát, že predmetom lásky alebo nenávisti (?) nie je človek, ale domov, byt, sídlisko.
Nie sme architekti ani urbanisti, aby sme vynášali objektívne či jednoznačne kritické súdy o kvalite masovej sídliskovej výstavby, píšu vo svojom texte dve mladé kurátorky. Ako však vidno v ich výbere na výstave Panel Story, ktorá je práve v Galérii mesta Bratislavy, téma sídlisk je dostatočne zaujímavá aj pre súčasných umelcov.
Lucia Miklošková a Lucia Štrbáková vybrali na výstavu diela pätnástich slovenských a českých autorov. Nejde im o čísla, o tabuľky, o štatistiky a napokon – ani o tie súdy. Ide im o pocit. O pocit, ktorý (s)poznáte iba vtedy, ak ste na sídlisku prežili viac ako jednu noc.
Katarína Hládeková: KVP
Nemôže to byť pravda
Na prvý pohľad vás zaplaví šeď. Je to až trochu paradoxné, teraz, v čase pretekov o najpestrofarebnejšiu fasádu štvrte. A možno je to len evidentný dôkaz toho, že šeď nemizne, iba sa vpíja hlboko dovnútra. A nech ju prekryjete akoukoľvek farbou, nemožno to označiť za víťazstvo ale len za pokus o zmierenie.
Vidno ju spoza záclon na maľbe Lucie Tallovej, v bezvýchodiskovosti a strojenosti rečí realitných maklérov nepredávajúcich nehnuteľnosti, ale „meniacich životy“ v diele Jara Vargu, v objektoch Kataríny Hládekovej, čo vyzerajú ako skrine, paneláky, ukrývajúce úhľadné komíniky šatstva.
Video Davida Možného, ktoré ukazuje sídlisko Rahova v Bukurešti, akoby bolo na to všetko jasnou odpoveďou: toto nie je pravda, toto skrátka nemôže byť pravda. Je to iba hra, medzistav, sci-fi, očistec.
Paneláky sa v jeho videu hýbu sem a tam, ich časti levitujú vo vzduchu ako pierka, zapadajú do seba ako kúsky lega v obrovskom meste duchov.
Oltáre dneška
Vstupom do druhej miestnosti otvárame dvere dovnútra. Ako voyeri vstupujeme do obývačiek na fotografiách Sylvie Francovej. Do mäkkej, krehkej, na nitkách visiacej látkovej inštalácie Miry Podmanickej. Do pôdorysov štandardných panelových bytov Silvie Vondřejcovej, otvorených na prezretie – akoby boli oltármi súčasnosti, pred ktorými sa môžeme akurát tak skloniť.
Napriek všetkému nie je výstava Panel Story skľučujúca a bez východiska. Má totiž v sebe dostatok ironického nadhľadu, ale aj intímnych osobných príbehov, ktoré robia aj betón o trochu znesiteľnejším.
Výstava potrvá do 16. júna.
Sylvia Francová: In Panel.
David Možný: Rahova (záber z videa)
Pavla Gajdošíková: zo série kresieb I´m staring ath the corner.
Lucia Tallová: Panel Story.
