Zlatá palma v slávnej filmárskej rodine nepribudne.
Tu v Cannes sa doteraz spomína na to, ako sa v roku 1979 plnou ulicou predieral na festival Francis Ford Coppola. Mal so sebou čerstvo dokončený film a ambície, že s ním zvíťazí. Bola to veľkolepá dráma Apocalypse Now a naozaj, a celkom zaslúžene, dostala Zlatú palmu. Coppolu však nahnevalo, že ho spolu s ním získal aj Volker Schlöndorff za Plechový bubienok.
Keď Apocalypse Now nakrúcal, niekoľko mesiacov s ním na Filipínach žila jeho dcéra Sofia. Mala štyri roky a možno si pamätá, aké bohaté a dobre zásobené večere jej otec organizoval pre filmový štáb a priateľov.
Po čase sa aj ona dostala do hlavnej súťaže v Cannes, v roku 2006 sem prišla s rockovou a mierne dekadentnou verziou príbehu o Marie Antoinette. Keď k tomu pripočítame filmy Stratené v preklade a Somewhere, pochopíme, že samota a prázdnota v zhýralom a umelom spôsobe života je evidentne jej veľkou témou. Tento rok v Cannes premietli jej film Bling Ring, inšpirovaný trestným činom adolescentov, ktorí v Los Angeles vykrádali domy celebrít. Neviedli ich k tomu materiálne potreby, len túžba ukázať sa s novou kabelkou na Facebooku a Twitteri.
Keď si odmyslíme svieži štýl a kuriózny príbeh filmu, vyšlo by z toho, že Sofia Coppola asi stratila po toľkom opakovaní sa schopnosť priniesť hlbší a najmä dramatický príbeh. V Cannes patrí medzi najväčšie hviezdy, ale do súťaže sa nedostala. Možno aj vedenie festivalu vedelo, že by v nej neuspela.
