Bratislava 30. septembra (TASR) - Osudy 16-ročného dievčaťa, ktoré hľadá otcovský cit a skutočnú životnú lásku, sa stali hlavným námetom najnovšieho slovenského filmu Kruté radosti. Jeho autorom je známy režisér Juraj Nvota a premiéra snímky, ktorej dej sa odohráva v 30. rokoch minulého storočia na slovenskom vidieku, sa uskutoční 3. októbra.
Hlavnú postavu mladej Valentíny stvárnila talentovaná poslucháčka Vysokej školy múzických umení v Bratislave Táňa Pauhofová. V roli jej otca, Čecha Karola, sa divákom predstaví populárny český herec Ondřej Vetchý a úlohy Karolových mileniek si zahrali Anna Šišková a Szidi Tobias.
Nenapraviteľný sukničkár a právnik Karol sa dozvie, že v mieste jeho predchádzajúceho pôsobiska zomrela jedna z jeho mileniek. Po zosnulej zostala 16-ročná dcéra Valentína, ktorá je zároveň i Karolovým potomkom, no nemá sa o ňu kto postarať. Karol preto poprosí svojho priateľa Martina, či by ju na nejaký čas neuchýlil k sebe do školy a nevydával ju za svoju neter. Snaží sa tak pred svojimi milenkami i okolím zakryť fakt, že dievča je jeho dcérou.
Zmätená a sklamaná Valentína sa chce s otcom zblížiť, no osud jej nepraje a tak sa obaja spolu s ďalšími ľuďmi zasvätenými do podvodu ocitajú v množstve absurdných situácií preplnených humorom i tragédiou. Navyše dospievajúca ryšavá kráska túži nájsť a spoznať ozajstnú ľudskú lásku a tak postupne zamotáva hlavu koktajúcemu, roztržitému a romantickému riaditeľovi Martinovi (Milan Mikulčík), smoliarskemu učiteľovi Lajošovi (Csongor Kassai) i inteligentnému, no ľahkovážnemu lekárovi Gabrielovi (Ady Hajdu).
Prvé zábery do filmu sa začali nakrúcať v októbri 2001 a ako dnes pred novinármi vyhlásili tvorcovia snímky, ide o nízkorozpočtové dielo, pretože jeho nakrútenie stálo približne 22 miliónov korún. Prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva, je komorné, pričom autori sa sústredili predovšetkým na drobnokresbu a charakteristiku postáv pomocou detailov. Režisér Nvota k svojmu prvému hranému filmu poznamenal, že jeho zámerom bolo dotknúť sa bielych miest na mape ľudského správania. "Sám mám dosť veľké problémy so sebou a vlastným životom na to, aby som niekoho z hrdinov odsudzoval. Ale baviť sa na nich je očisťujúce," priznal.
Film Kruté radosti je po snímke režiséra Vlada Balca Dážď padá na naše duše v poradí druhým, ktorý bude mať v tomto roku premiéru v slovenských kinách. Okrem toho do konca roku by mali byť dokončené ešte ďalšie štyri celovečerné diela, čo podľa filmových tvorcov predstavuje významnú a potrebnú zmenu v slovenskej kinematografii. Producent Marian Urban vyhlásil, že situácia sa začala zlepšovať po roku 1998, keď bývalý minister kultúry Ivan Hudec prestal prelievať štátne peniaze do nikdy nezrealizovaných a drahých filmárskych projektov, akými mali byť historické snímky Jánošík či Pribina. Zároveň vyjadril nádej, že takýto priaznivý trend bude pokračovať aj v budúcich rokoch a na Slovensku sa tak postupne podarí znovu vybudovať modernú európsku kinematografiu.
Film Kruté radosti postupne premietnu po celom Slovensku, pričom tvorcovia už dostali ponuky na jeho uvedenie na medzinárodných filmových festivaloch v Berlíne a v Karlových Varoch. Organizátori bratislavského filmového festivalu zatiaľ o snímku záujem neprejavili.
