Režisér Hirokazu Kore-Ada nemal také šťastie ako jeho manželka. Keď sa jej narodila dcéra, hneď sa stala „kompletnou“ mamou, on takou samozrejmou premenou neprešiel. Kamaráti mu hovorili, ako veľmi sa naň podobá, no aj tak ani po rokoch nevedel, či sa cíti takým otcom, akým by mal podľa definícií byť.
Kore-Ada (na snímke) je úspešným japonským režisérom, v Cannes je už štvrtý raz, a tak skúsil nakrútiť film. Dvom rodinám v ňom po piatich rokoch oznámia, že im v nemocnici zamenili synov. „Tým sa všetko vysvetľuje,“ vyhlási jeden z otcov s viditeľnou úľavou. Pomyslí si, že toto bude ten dôvod, prečo ešte poriadne nepocítil, že sa stal otcom - ale netuší, aká otcovská dráma ho ešte čaká.
Film Aký otec, taký syn nie je tým prípadom, keď vďaka kinematografii môže svetové festivalové publikum objavovať a spoznávať exotiku. Tento filmový konflikt narúša pokoj diváka na osobnej úrovni, šokuje a znepokojuje ho bez ohľadu na to, kde sa deje.
Japonci len možno lepšie vedia, že hlavnú úlohu hrá Masaharu Fukuyama, ktorý je vraj doma veľkou hudobnou hviezdou, preslávenou sladkými pesničkami. A že takéto tragické výmeny sa u nich stávali v 60. rokoch, keď bol pôrodný boom, a teda viac detí, otcov a mám, ako nemocnice stíhali registrovať.
Autor: kk
