Dojatý režisér Steven Soderbergh v Cannes s hercom Michaelom Douglasom predstavil film o slávnom klaviristovi.
Keď Michael Douglas navštevoval svojho otca v Palm Springs, zvykol si všímať jeho extravagantného suseda. Bol to Valentino Liberace, talentovaný hudobník v trblietavých kostýmoch, ktorý sa v sedemdesiatych rokoch preslávil ako estrádny klavirista a šoumen.
Kým jeho manažér navonok vytváral dojem, že ženou jeho života je nórska krasokorčuliarka Sonja Henie, doma naňho čakávali mladí chlapci. „Do domu vstupoval v Rolls Royce,“ hovorí Michael Douglas, „a mal na sebe toľko zlatých šperkov, až sa okolo neho vytvárala obrovská žiara.“
Tieto staré spomienky by možno po čase vybledli, keby sa Liberace nevrátil do jeho života. „Nakrúcali sme práve so Stevenom Soderberghom Traffic - Nadvládu gangov a on sa ma zrazu opýtal: Nerozmýšľal si niekedy, že by si hral Liberacea? Zneistel som, myslel som si, že si zo mňa strieľa. Čo mám ja s týmto chlapom spoločné?!“
Ale Soderbergh to myslel vážne. Douglasovi po dvanástich rokoch dal prečítať scenár a dnes s výborným filmom Behind The Candelabra súťažia na festivale v Cannes.
Kto by si to vedel predstaviť
Bez ohľadu na to, aké filmy už Steven Soderbergh nakrútil a aké ocenenia za ne dostal, v Hollywoode mal problémy zohnať na film o Liberaceom peniaze. Muselo ho vyrobiť HBO. „Asi som nedokázal producentov presvedčiť o tom, že jeho príbeh by mohol mať aj iných divákov ako gayov,“ hovorí. „Druhá vec je, že nie všetci si na základe kúska popísaného papiera dokážu predstaviť, ako by taký film vyzeral a aké skvelé herecké výkony by ho sprevádzali.“
Ak išlo o majetok a životný štýl, Liberace sa sám prirovnával k francúzskym kráľom, no viac by sa hádam hodilo prirovnanie k rímskym saturnáliám. Používať súkromné lietadlo bolo pre neho rovnako prirodzené ako plastické operácie, a aj Soderberghov film je miestami ako surreálne divadelné predstavenie, nebezpečne vzdialené od zdravého rozumu.
Behind The Candelabra je však pritom vážna dráma o jeho vzťahu k mladému Scottovi Thorsonovi (on napísal knihu s rovnakým názvom) a problémoch, ktoré spolu mali. Neboli iné, ako majú takmer všetci milenci - oni ich však prežívali v časoch, keď bol postoj verejnosti k homosexuálnym vzťahom odmietavejší ako dnes.
Predpokladalo sa, že Douglas bude hviezdou tohto filmu, nakoniec v ňom herecky prekvapil Matt Damon. Dostal na to príležitosť, jeho postava Scotta bola ešte bohatšia: do Liberaceovho domu prišiel ako nevinný Bambi, neskôr prepadol drogám, trpel, keď sa ich vzťah skončil, a nakoniec novinám prezradil, že Liberace je gay.
Dvaja v jednej izbe
Na tlačových konferenciách v Cannes sa vždy prejaví, s akou vášňou režiséri, herci a producenti súťažný film tvorili. Táto patrila k tým najkrajším a najzaujímavejším.
Steven Soderbergh nevedel úplne zakryť trému ani dojatie. V roku 1989 v Cannes získal Zlatú palmu za debut Sex, lži a video, dnes je z práce vo filmovom priemysle vyčerpaný a nevie, ako dlho bude musieť jeho ohlasovaná pauza trvať. Ak sa vôbec ešte niekedy vráti. „Akoby som dospel k tomu istému. Aj Sex, lži a video, aj Behind The Candelabra je vo svojej podstate film o dvoch ľuďoch v jednej izbe,“ hovorí. „A predsa cítim medzi nimi rozdiel - tvoria skúsenosti, ktoré som za tie roky získal. Bola to pekná štreka.“
Michael Douglas, v Cannes známy ako usmievavý profesionál, musel v jednej chvíli prerušiť rozprávanie, lebo sa mu zlomil hlas. „Hrať Liberacea bola prvá ponuka, ktorú som dostal po tom, ako som ochorel na rakovinu. Som za to veľmi vďačný, bol to od Stevena krásny dar.“
