Na druhom konci planéty bol výnimočne populárny a jeho pesničky menili poslucháčom životy, no on o tom netušil. Príbeh oscarového filmového dokumentu, ktorý práve hrajú naše kiná, je neuveriteľný, ale pravdivý.
Bob Dylan, Rolling Stones, Rodriguez... Nepoznáte meno Rodriguez? Rovnako neinformovaní až donedávna boli aj znalci popmusic a nahrávací priemysel. Na pesničkára zo sedemdesiatych rokov zabudol celý svet – až na jednu krajinu.
V Juhoafrickej republike Rodrigueza poznal a počúval takmer každý. Jeho pesničkovú platňu ste našli v každej domácnosti na čestnom mieste medzi albumami Beatles alebo Doors. Ostré a angažované texty sa stali hymnami tamojšieho študentského hnutia a pre mládež akýmsi soundtrackom k životu.
Mohol to byť ďalší úspešný príbeh rockovej histórie, nebyť jednej veci. Rodriguez žil v Amerike a ľudia, ktorí ho počúvali na druhom konci sveta, nemali o autorovi žiadne bližšie správy. To v časoch bez internetu a satelitnej televízie platilo aj obojstranne.
Výsledkom bol kuriózny paradox – skrachovaný americký hudobník netušil o svojej sláve na inom kontinente a jeho fanúšikovia zároveň nevedeli, že on o tom nevie. Mysleli, že v Amerike musí byť uznávaným interpretom, hviezdou.
Lepší ako Dylan?
Čudesný príbeh z histórie popmusic sa začína v americkom Detroite. Bývalé centrum automobilového priemyslu koncom šesťdesiatych rokov zažívalo úpadok. Po odchode automobiliek sa ľudia sťahovali preč, na mieste zostávala nezamestnanosť a chudoba.
Dobová detroitská momentka zachytáva pusté ulice a rad opustených, zdevastovaných budov. Práve v tejto bezútešnej scenérii sa pohyboval Rodriguez. Chlapík hispánskeho pôvodu sa túlal najhoršími štvrťami a nemal ďaleko k bezdomovcom. Brigádoval na stavbách, pritom hrával na gitare a skladal pesničky.
Pamätníci preháňajú, ak prisahajú, že lepšie texty ako on v tom čase nepísal ani Bob Dylan. Faktom je, že boli kvalitné, originálne, a tak sa stalo, že v roku 1970 talentovaný autor uzavrel zmluvu s nahrávacou spoločnosťou.
Producenti dodnes nechápu, kde sa stala chyba a analyzujú, ako je možné, že prepadol interpret, ktorý mal na svojej strane všetko – talent, peniaze aj kampaň. Z debutu, ktorý vyšiel na jeseň 1971, mala byť veľká vec a z Rodrigueza nová hviezda. Lenže nestalo sa vôbec nič.
Nahrávka Cold Fact sa predávala po desiatkach kusov, prepadla aj v rádiách. Sen o kariére sa rozplynul a pesničkár sa musel vrátiť k skromnému rodinnému životu. Naďalej pracoval na stavbách ako robotník, v ošumelom domčeku v Detroite vychoval tri deti.
Hviezda Južnej Afriky
Takto žil celé desaťročia, netušiac, čo zabudnutá nahrávka medzičasom rozpútala v Juhoafrickej republike. Doputovala tam náhodou – ale prečo zafungovala práve tam? V JAR tých čias ešte pretrvávalo rasistické spoločenské zriadenie a civilizovaný svet krajinu ignoroval pre apartheid.
Izolovaná bola i odľahlá hudobná scéna, ktorú hviezdy obchádzali na svetových turné. V napoly policajnom štáte fungovala cenzúra a neexistovali nezávislé rozhlasové stanice. Bola to ideálna pôda pre angažované posolstvá a Rodriguezove pesničky okamžite zarezonovali medzi nespokojnou mládežou.
Album, ktorý si nemali kde kúpiť, začali kopírovať a šíriť medzi sebou. Svet o nej netušil, ale pre nich to bola jedna z najzásadnejších rockových nahrávok.
Akurát jej autor o tom nevedel a pre fanúšikov zostával záhadnou postavou. Ak sa niekto pokúšal vypátrať jeho identitu, väčšinou narazil na fámy, podľa ktorých nešťastný hudobník nevydržal neúspech a priamo na pódiu pred publikom spáchal samovraždu.
Rodriguez však samovraždu nespáchal a čo viac, jeho príbeh pokračuje ďalej. Viac o tom ukazuje dokument Pátranie po Sugar Manovi, ktorý získal Oscara za minulú filmovú sezónu. Celovečerný film nakrútil mladý Švéd Malik Bendjelloul a práve tento týždeň sa dostal aj do slovenských kín.
Pop music nie je spravodlivá a jej dejiny píšu víťazi. Jej sitom neprávom prepadne množstvo umelcov, na ktorých sa zabudne. Príbeh Rodrigueza je fascinujúci, no ťažko si predstaviť, že by sa odohral v súčasnosti, keď je možné akékoľvek informácie okamžite vyhľadať na webe.
Internet však umožňuje ešte čosi iné – trochu tú nespravodlivú históriu korigovať. Digitalizované archívy sa ocitajú na webe, menia pohľad na minulosť a spätne ju prepisujú. Aj vďaka tomu si Rodriguez môže užiť neskorú a odloženú slávu, čo mu patrí.
Ako to dopadlo - pozor, spoiler!
Ak vám neprekáža prezradený obsah filmu, môžete čítať ďalej. 
Hudobníka po dlhom pátraní objavil muzikológ - amatérsky detektív v deväťdesiatych rokoch. Skromný a vyrovnaný muž žil s rodinou v Detroite v rozpadnutom domčeku a - aspoň navonok – neľutoval zmeškanú kariéru.
V roku 1998 sa vydal na turné do Juhoafrickej republiky, na vypredaných štadiónoch odohral šesť koncertov. Keď poňho na letisko prišla limuzína, nechcel tomu veriť – a jeho fanúšikovia zase neverili, že môžu svoj idol vidieť na vlastné oči. Do JAR sa pre veľký úspech vrátil ešte štyrikrát.
Svet jeho príbeh zaujal vďaka filmu, ktorý vznikol vlani a získal Oscara v kategórii dokument. Toto leto vyráža aj s kapelou na turné, hrať bude na prestížnych festivaloch po celom svete. Napriek tomu nezbohatol a ďalej žije skromne. Z miliónov predaných platní v Afrike zbohatol niekto iný.
Miloš Krekovič
Podobné dokumenty o rockeroch
Odpísaní kanadskí heavymetalisti Anvil druhý raz ožili, keď zistili, že sú stále populárni - v Japonsku. Dali sa dokopy a vyrazili na ázijské turné. Úspešný dokument o starnúcich hudobníkoch nakrútil britský režisér Sacha Gervesi. Volá sa Anvil! The Story of Anvil (2008).
Americká kapela Brian Jonestown Massacre bola dlho kapelou pre zasvätených. Za dvadsať rokov existencie inšpirovali množstvo skupín. No kým tie druhé kapely sa vždy stali slávnymi, títo nie a nie preraziť. Otázku, ako je to vôbec možné, si kladie dokument Dig! (2004) ocenený porotou na festivale Sundance.
Miloš Krekovič
