V meste sa stáva, že nový dom stojí na mieste starého. A v niektorú horúcu noc sa obidva domy môžu premiešať. Ľudia z minulosti k nám prídu na kus reči, či len požičať si soľ do polievky.
Poetický obraz, ktorý dal názov netradičnému projektu , uvádzanom v bratislavskom Divadle elledanse, mal trochu vysvetľovať všadeprítomný chaos. Minulosť sa prelínala s prítomnosťou, vzájomne sa však premiešavajú aj príbehy osamelých obyvateľov bytov. Spájať ich mala postava zázračného dieťaťa z iného časového pásma vo vtipnej interpretácii mužného Martina Meľa. Autor libreta i režisér Viliam Klimáček používal označenie „iný muzikál“ na vysvetlenie všetkého, čo celkom nevyšlo. Kým koncept spájania súčasného tanca, hudby a klimáčkovského divadla do seba až tak nezaklapol, jednotlivé zložky prinášajú veľa zaujímavého. Meno tanečníka a už aj začínajúceho choreografa Radoslava Piovarčiho si treba zapamätať. Michaela Čillíková mu robila adekvátnu partnerku.Tomáš Palonder, Zuzana Šebová či Kristína Greppelová predviedli svojrázne výstupy. Hlavnou hrdinkou bola však živá hudba Longitalu. Dano Salontay a Šina boli vtipní nielen kostýmami, ale najmä hudobnými nápadmi. Potešilo by, keby soundtrack tohto minimuzikálu začal žiť vlastným životom.
