Znie to ako jeden z príbehov o splnenom americkom sne. Z chlapca, čo sa narodil v Bratislave a študoval chémiu, sa stala jedna z najvýznamnejších osobností na scéne svetového umenia.
„On vniesol do americkej inštitúcie svoj starosvetský šarm, hodnoty a vytvoril neuveriteľný dialóg medzi povojnovým umením Ameriky a Európy,“ povedala o Thomasovi M. Messerovi (9. február 1920 – 15. máj 2013) Lisa Dennisonová, terajšia šéfka aukčnej siene Sotheby's pre New York Times.
Známemu Guggenheimovmu múzeu v New Yorku začal Messer šéfovať v roku 1961, iba dva roky po tom, čo sa usídlilo vo výstrednej budove Franka Lloyda Wrighta so špirálovitými poschodiami. Iba málokto jej vtedy veril, no Messer k nej pristúpil s nevídanou odvahou, kreativitou a ukázal celému svetu, čo dokáže – nielen budova, ale aj on.
Podarilo sa mu vybudovať kvalitný program a získať množstvo dôležitých diel vrátane vzácnej zbierky Peggy Guggenheimovej, ktorá sa dlhé roky vyhýbala kontaktu s rodinou vlastniacou múzeum. „Boli to Tomov šarm, vznešenosť, diplomacia a jeho nesmierna láska k umeniu, ktoré presvedčili Peggy, aby svoju zbierku a taliansku rezidenciu nevenovala Tate, ale nám,“ cituje New York Times príhovor Petra Lawson-Johnstona z oslavy Messerových deväťdesiatych narodenín.
Messerova cesta k sláve bola zložitá, ba priam dramatická. V Prahe, kde študoval chémiu, získal štipendium na univerzite v Pennsylvánii. Z domu odchádzal 2. septembra 1939, smerujúc na loď k anglickému pobrežiu. O deň neskôr však Británia vstúpila do vojny s Nemeckom a loď, na ktorej sa plavil, zasiahlo torpédo. Potopila sa, no Messer sa zachránil a dostal sa do Ameriky inou loďou. Zapísal sa k armáde a do Európy sa vrátil ako vyšetrovateľ americkej vojenskej spravodajskej služby.
Do Československa sa vraj pravidelne vracal a nikdy naň nezabudol. „Guggenheim má európske korene, presne tak ako ja,“ hovorieval.
Kríza umenia tu bola vždy - prečítajte si rozhovor s Thomasom Messerom zo septembra 2007.
