SME
Streda, 28. september, 2022 | Meniny má Václav

Amsterdamské Rijksmuseum. Krása na počkanie 365 dní v roku

Holandské národné múzeum v Amsterdame má za sebou desať rokov náročnej rekonštrukcie. Výsledok však stojí za to.

Riaditeľ múzea Wim Pijbes a ex-kráľovná Beatrix počas otvorenia holandského národného múzea v národných farbách.Riaditeľ múzea Wim Pijbes a ex-kráľovná Beatrix počas otvorenia holandského národného múzea v národných farbách. (Zdroj: TASR/AP)

Jedna z najvzácnejších zbierok umenia na svete má nový domov. Rijksmuseum, holandské národné múzeum v Amsterdame, má za sebou desať rokov náročnej rekonštrukcie. Stálo to rekordne veľa peňazí a nesmierne veľa úsilia. Výsledok však stojí za to.

Namosúrení cyklisti, spodná voda, zložité výtvarné prvky vonkajšej i vnútornej výzdoby, vzduchotechnika a osvetlenie, čo by vyhovovali vzácnym dielam, peniaze, peniaze a ešte viac peňazí.

Nápis Zatvorené malo holandské národné múzeum na vstupnej bráne celých desať rokov. Iba v jednom krídle mohli domáci a turisti vidieť aspoň zopár skvostov zo zbierky národného dedičstva a pýchy, ostatné putovali po výstavách vo svete.

Teraz sú už všetky späť Rembrandt, Vermeer, Jan Steen, Franz Hals – v budove z 19. storočia, z ktorej sa za 357 miliónov eur stalo moderné múzeum 21. storočia. A aby už nikto ani náhodou nenatrafil na zhasnuté svetlá a zamknuté dvere, múzeum bude preventívne otvorené každý deň v roku.

13_res.jpgSlávnostné otvorenie múzea bolo jednou z posledných úloh kráľovnej Beatrix, ktorá svoj post prenechala synovi na konci apríla. AP Photo/Vincent Mentzel/Rijksmuseum

04_res.jpg

Pohľad na múzeum zvonka. FOTO - TASR/AP

Voda, samá voda

Všetka elegancia a noblesa prelínajúcich sa prvkov gotiky i renesancie, ktoré v roku 1876 do dvojkrídlovej stavby vložil Pierre Cuypers, ostali.

Španielsky architektonický ateliér Cruz y Ortis, ktorý vyhral súťaž na jej obnovu, ich plne rešpektoval. Neostal však jediný centimeter, ktorého by sa nedotkol. Na vnútorné výstavné sály si prizval parížskeho architekta Jeana-Michela Wilmottea, ktorý má skúsenosti z Louvru, a špičkového holandského reštaurátora Van Hoogevesta.

„Nepotrebovali sme múzeum zväčšiť, bolo dosť veľké a teraz má v podstate rovnakú rozlohu, ako pred rekonštrukciou,“ hovorí Pijbes pre CNN. „Chcel som, aby sme sa sústredili na to najlepšie z najlepšieho, čo tu máme, a pracovali na tom. Verím v silu jednoduchosti.“

Jednoduchosť je pritom všetko, len nie to, čo podstúpili architekti. „Amsterdam je mesto kanálov. Tu nemôžete vykopať ani len jamu, aby vás nezaliala voda,“ priznáva Pijbes. „A navyše – hovoríme tu o národnom múzeu, a keď čokoľvek súvisí s vládou, trvá to dlho.“

Desať rokov skutočne nepredpokladali ani len najväčší skeptici, pôvodný plán rátal maximálne s piatimi. Teraz sa už všetko zdá ako minulosť a starosti idú bokom. „Toto je začiatok novej éry, vzrušujúcej budúcnosti nového múzea, najdôležitejšieho múzea Holandska,“ vraví Pijbes s entuziazmom.

01_res.jpg

Nové átrium. FOTO - Pedro Pegenaute/Rijksmuseum

02_res.jpg

Great Hall. FOTO - Jannes Linders/Rijksmuseum

07_res.jpg

Sieň slávy. FOTO - Iwan Baan/Rijksmuseum

Bicykle, samé bicykle

Okrem vody bolo treba vyriešiť aj ďalší fenomén Amsterdamu – cyklistov. Pasážou v strednej časti múzea prechádzala popod celé múzeum už od jeho otvorenia jedna z hlavných cyklistických trás mesta aj chodník pre peších turistov.

Dotknite sa cyklistov v Amsterdame a je z toho škandál, sťažoval sa vraj Pijbes, ktorý chcel chodník natrvalo zatvoriť. Bál sa o bezpečnosť návštevníkov múzea. Ešte pred jeho rekonštrukciou tam ročne prišlo viac než milión ľudí, teraz ráta s takmer dvoma miliónmi.

Z debát o chodníku sa stali niekoľkoročné ťahanice lobistov, architektov, urbanistov, cyklistov a mestských poslancov, ktorí si rozhodnutie nechali až na minuloročný máj. Pred týždňom odstránili spod múzea posledné barikády a húf zvoniacich bicyklov slávnostne prešiel svojou obľúbenou, dlho zatvorenou trasou. Čakalo ich tam prekvapenie – steny pasáže sa otvorili a cez presklennú strechu vidno do nádvorí umiestnených pod zemou, spájajúcich ľavé a pravé krídlo budovy.

Šéf múzea priznáva, že zahraniční turisti sa môžu v priestore pod hladinou mora cítiť trochu znepokojene, no nemusia sa báť. „Pre Holanďanov je to každodenná realita,“ vraví upokojujúco. Báť sa nemáme ani o vzácne zbierky, konštruktéri a architekti to vraj perfektne zabezpečili, hoci fotografie zo stavby, na ktorých vidno robotníkov prevážať sa v útrobách múzea na loďkách, predsa len trochu naháňajú strach.

08_res.jpg

Svojej obľúbenej trasy sa dočkali aj cyklisti. FOTO - TASR/AP

10_res.jpg

05_res.jpg

Knižnica Pierra Cuypersa. FOTO - Peter Dejong/TASR/AP,Rijksmuseum.

Majstri, samí majstri

To, že ani centimeter neostal na múzeu rovnaký, nie je úplne pravda. Jedno dielo spomedzi milióna, ktoré múzeum vlastní, sa totiž vrátilo na svoje pôvodné miesto. Je to dielo, na ktoré prihliadal už Pierre Cuypers, keď múzeum v 19. storočí navrhoval. Pýcha zlatej éry holandského maliarstva – Nočná hliadka Rembrandta van Rijna - monumentálna baroková maľba mestskej stráže z roku 1642.

„Žiadna iná maľba nehovorí tak naliehavo o demokracii,“ píše o nej Jonathan Jones, kritik denníka Guardian: „Nočná hliadka nezobrazuje iba Holanďanov, ale to, čo by si mali všetky demokracie sveta vážiť – odvahu ľudí spájať sa a pritom rešpektovať individualitu a odlišnosť každého zo svojich členov. Je to ikona tolerancie, rozmanitosti a magického zlatistého svetla, vďaka ktorým spoločnosť funguje. Kým títo obyčajní ľudia držia stráž, cítime sa napriek tme v tomto našom kolektívnom vzdore aspoň o trochu bezpečnejšie.“

Nie náhodou si sálu, ktorej dominuje rozmerná maľba zvolila za miesto slávnostnej recepcie aj dnes už exkráľovná Beatrix pri svojej abdikácii. Prestretý, kvetmi zdobený stôl s nastupujúcim kráľom Willemom na čele, stál rovno pod vzácnym dielom, všetkým médiám a celému národu na očiach.

Sídli na konci monumentálnej miestnosti nazvanej Galéria cti, kde sú samé majstrovské diela, créme de la créme zo vzácnej zbierky. Po rekonštrukcii z nej zmizli honosné ťažké drapérie aj rozmerné ťažkopádne vitríny. Pestrofarebne vyzdobené steny pod maľbami nahradila minimalistická sivá a v celom múzeu svietia moderné LED svietidlá, ktoré šetria farby vzácnych malieb.

03_res.jpg

Novinári a predstavitelia múzea pred jeho otvorením v apríli. FOTO - Peter Dejong/TASR/AP

09_res.jpg

Prví návštevníci obdivujú Rembrandtov obraz. FOTO - Peter Dejong/TASR/AP

12_res.jpg

Slávna Vermeerova maľba. FOTO - Peter Dejong/TASR/AP

Krása, samá krása

Od základov sa zmenil aj spôsob, akým sú vystavené exponáty. Kým doteraz ste ich našli roztriedené podľa druhu materiálu napríklad na kabinet úžitkového umenia, maľby, sôch, objektov či historických artefaktov, teraz sú všetky diela premiešané a usporiadané chronologicky.

„Namiesto toho, aby sme s touto budovou bojovali, sme sa ju snažili prijať a využiť všetky jej výstrednosti,“ hovorí Taco Dibbets, šéf zbierok pre BBC. „Nebola postavená ako obyčajné múzeum umenia, ale ako národné múzeum. A preto sme sa rozhodli, že chceme divákom ukázať zmysel pre históriu a zmysel pre krásu tak, že uvidí obrazy, nábytok aj úžitkové umenie, ktoré vzniklo v rovnakom čase vedľa seba. Má tak možnosť uvedomiť si konkrétne obdobie v celej šírke. Keď vkročíte do Rijksmuseum, ocitnete sa v inom svete,“ hovorí Dibbets.

Postupne si na štyroch poschodiach a trase dlhšej ako jeden a pol kilometra zažijete históriu Holandska od stredoveku až po súčasnosť. Osemtisíc exponátov vrátane replík vojnových lodí, striebro, oblečenie aj bežné úžitkové predmety. Nie všetky diela sú však staré – strop pravej a ľavej predsiene sály s Nočnou hliadkou zdobí 47-tisíc ručne maľovaných čiernych hviezd na bielom podklade. Vytvoril ich víťaz súťaže – britský umelec Richard Wright, inšpirovaný pôvodným návrhom Pierra Cuypersa, autora múzea.

Tomu sa dostalo aj ďalšej pocty - monumentálna knižnica, ktorú po prvýkrát sprístupnili verejnosti, dostala jeho meno. Má štyri poschodia a päť a pol kilometra políc. Nenašli by ste v nej však ani jeden počítač či videomonitory. Tie by podľa Dibbetsa príliš vizuálne zasiahli do prostredia, a preto nie sú ani nikde inde v múzeu.

Namiesto nich sú pre návštevníkov pripravené tablety a aplikácie pre smartfóny. Podrobne si múzeum môžete preskúmať aj teraz z pohodlia domu prostredníctvom podrobnej webovej stránky, objednať si lístky a vyraziť na predĺžený víkend. A ak by ste jedného múzea nemali dosť, začiatkom mája otvorili po rekonštrukcii aj ďalšie obľúbené múzeum Amsterdamu – Múzeum Vincenta van Gogha s veľkou výstavou pri príležitosti 160. výročia jeho narodenia.

14_res.jpg

Sála s umením 19. storočia. FOTO - Erik Smits

night_watch_res.jpg

Rembrandtova Nočná hliadka. FOTO - Ivan Baan/Rijksmuseum

Rijksmuseum

Fakty a čísla

- vznik Rijksmuseum siaha do roku 1800, najprv sídlilo v Kráľovskom paláci, neskôr v budove Trippenhuis. Tam, kde sídli dnes, je od roku 1885.

- dvojkrídlovú stavbu navrhol Pierre Cuypers

- rekonštrukcia trvala desať rokov a stála 357 miliónov eur, realizoval ju španielsky architektonický ateliér Cruz y Ortiz

- múzeum vystavuje osemtisíc diel z miliónovej zbierky

- diela sú usporiadané chronologicky a spolu podávajú obraz o viac ako osemsto rokoch histórie Holandska

- iba jediné dielo sa po rekonštrukcii vrátilo na pôvodné miesto – najvzácnejší obraz zbierky – maľba Nočná hliadka, ktorú vytvoril Rembrandt van Rijn

- najväčším dielom v zbierke je maľba Jana Willema Pienemana s názvom The Battle of Waterloo (1824), ktorá meria 5,76 m x 8,23 m

- ak prejdete celé múzeum a jeho osemdesiat výstavných miestností, pripravte sa na trasu dlhšiu ako 1,5 kilometra

- zrekonštruovaná knižnica, ktorá dostala meno po autorovi návrhu múzea Pierrovi Cuypersovi, má štyri poschodia a police dlhé 5,4 kilometra. Verejnosti je otvorená po prvýkrát.

- múzeum má novú vstupná sálu s presklenou strechou, pavilón ázijského umenia, nový obchod s knihami a kaviareň

06_res.jpg

Rijksmuseum na historickej fotografii.


SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  2. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  3. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  4. Jazdíte na pneumatikách Continental?
  5. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou
  6. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  7. Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie
  8. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  1. Union prepláca všetky doplatky za lieky pre deti do 18 rokov
  2. Medzi prírodnými izoláciami vedie celulóza
  3. Zvyšky z vašej kuchyne môžu pomôcť v boji s klimatickou krízou
  4. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  5. Nie všetko sa deje na červenom koberci
  6. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  7. Jazdíte na pneumatikách Continental?
  8. Rebríček úsporných ojazdených vozidiel
  1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 12 060
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 11 168
  3. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 622
  4. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 3 433
  5. Jazdíte na pneumatikách Continental? 2 893
  6. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 2 562
  7. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike 2 466
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 350
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minister financií Igor Matovič počas odvolávania v parlamente.

Matoviča v parlamente nechcú ani vlastní.


a 1 ďalší 3 h
Ilustračné foto.

Pesimistická prognóza NBS počíta s tým, že nenabehnú vládne opatrenia.


3 h
Meloniová

Je to víťazstvo menšiny, hovorí Francesco Clementi.


5 h
Minister financií Igor Matovič počas odvolávania v parlamente.

Návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi podpísalo 32 poslancov.


a 3 ďalší 5 h

Blogy SME

  1. Milan Buno: 7 knižných tipov: Stephen King odporúča nový strašidelný príbeh
  2. Katarína Chudá: Francúzske dvorné balety: aké bizarné kostýmy nosili herci v 17. storočí?
  3. Roman Kebísek: Štúr najskôr Pospíšilovej verejne vyznal lásku a o pár mesiacov ju verejne nechal
  4. Milan Buno: 7 knižných tipov: Opustený ostrov a 8 súťažiacich...koľkí napokon prežijú?!
  5. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  6. Katarína Chudá: Marc Chagall: Ruský žid, ktorý pobúril Francúzov
  7. Viera Polakovičová: Svetová premiéra diela Matúša Wiedermanna v Paríži
  8. Katarína Chudá: Artemisia Gentileschi: maliarka, ktorá dokázala neuveriteľné
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 460
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 908
  3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 7 792
  4. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 537
  5. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 4 855
  6. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 431
  7. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 2 870
  8. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, part II. 2 789
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu