Amsterdamské Rijksmuseum. Krása na počkanie 365 dní v roku

Holandské národné múzeum v Amsterdame má za sebou desať rokov náročnej rekonštrukcie. Výsledok však stojí za to.

Riaditeľ múzea Wim Pijbes a ex-kráľovná Beatrix počas otvorenia holandského národného múzea v národných farbách.(Zdroj: TASR/AP)

Jedna z najvzácnejších zbierok umenia na svete má nový domov. Rijksmuseum, holandské národné múzeum v Amsterdame, má za sebou desať rokov náročnej rekonštrukcie. Stálo to rekordne veľa peňazí a nesmierne veľa úsilia. Výsledok však stojí za to.

Namosúrení cyklisti, spodná voda, zložité výtvarné prvky vonkajšej i vnútornej výzdoby, vzduchotechnika a osvetlenie, čo by vyhovovali vzácnym dielam, peniaze, peniaze a ešte viac peňazí.

Nápis Zatvorené malo holandské národné múzeum na vstupnej bráne celých desať rokov. Iba v jednom krídle mohli domáci a turisti vidieť aspoň zopár skvostov zo zbierky národného dedičstva a pýchy, ostatné putovali po výstavách vo svete.

Teraz sú už všetky späť Rembrandt, Vermeer, Jan Steen, Franz Hals – v budove z 19. storočia, z ktorej sa za 357 miliónov eur stalo moderné múzeum 21. storočia. A aby už nikto ani náhodou nenatrafil na zhasnuté svetlá a zamknuté dvere, múzeum bude preventívne otvorené každý deň v roku.

13_res.jpgSlávnostné otvorenie múzea bolo jednou z posledných úloh kráľovnej Beatrix, ktorá svoj post prenechala synovi na konci apríla. AP Photo/Vincent Mentzel/Rijksmuseum

04_res.jpg

Pohľad na múzeum zvonka. FOTO - TASR/AP

Voda, samá voda

Všetka elegancia a noblesa prelínajúcich sa prvkov gotiky i renesancie, ktoré v roku 1876 do dvojkrídlovej stavby vložil Pierre Cuypers, ostali.

Španielsky architektonický ateliér Cruz y Ortis, ktorý vyhral súťaž na jej obnovu, ich plne rešpektoval. Neostal však jediný centimeter, ktorého by sa nedotkol. Na vnútorné výstavné sály si prizval parížskeho architekta Jeana-Michela Wilmottea, ktorý má skúsenosti z Louvru, a špičkového holandského reštaurátora Van Hoogevesta.

„Nepotrebovali sme múzeum zväčšiť, bolo dosť veľké a teraz má v podstate rovnakú rozlohu, ako pred rekonštrukciou,“ hovorí Pijbes pre CNN. „Chcel som, aby sme sa sústredili na to najlepšie z najlepšieho, čo tu máme, a pracovali na tom. Verím v silu jednoduchosti.“

Jednoduchosť je pritom všetko, len nie to, čo podstúpili architekti. „Amsterdam je mesto kanálov. Tu nemôžete vykopať ani len jamu, aby vás nezaliala voda,“ priznáva Pijbes. „A navyše – hovoríme tu o národnom múzeu, a keď čokoľvek súvisí s vládou, trvá to dlho.“

Desať rokov skutočne nepredpokladali ani len najväčší skeptici, pôvodný plán rátal maximálne s piatimi. Teraz sa už všetko zdá ako minulosť a starosti idú bokom. „Toto je začiatok novej éry, vzrušujúcej budúcnosti nového múzea, najdôležitejšieho múzea Holandska,“ vraví Pijbes s entuziazmom.

01_res.jpg

Nové átrium. FOTO - Pedro Pegenaute/Rijksmuseum

02_res.jpg

Great Hall. FOTO - Jannes Linders/Rijksmuseum

07_res.jpg

Sieň slávy. FOTO - Iwan Baan/Rijksmuseum

Bicykle, samé bicykle

Okrem vody bolo treba vyriešiť aj ďalší fenomén Amsterdamu – cyklistov. Pasážou v strednej časti múzea prechádzala popod celé múzeum už od jeho otvorenia jedna z hlavných cyklistických trás mesta aj chodník pre peších turistov.

Dotknite sa cyklistov v Amsterdame a je z toho škandál, sťažoval sa vraj Pijbes, ktorý chcel chodník natrvalo zatvoriť. Bál sa o bezpečnosť návštevníkov múzea. Ešte pred jeho rekonštrukciou tam ročne prišlo viac než milión ľudí, teraz ráta s takmer dvoma miliónmi.

Z debát o chodníku sa stali niekoľkoročné ťahanice lobistov, architektov, urbanistov, cyklistov a mestských poslancov, ktorí si rozhodnutie nechali až na minuloročný máj. Pred týždňom odstránili spod múzea posledné barikády a húf zvoniacich bicyklov slávnostne prešiel svojou obľúbenou, dlho zatvorenou trasou. Čakalo ich tam prekvapenie – steny pasáže sa otvorili a cez presklennú strechu vidno do nádvorí umiestnených pod zemou, spájajúcich ľavé a pravé krídlo budovy.

Šéf múzea priznáva, že zahraniční turisti sa môžu v priestore pod hladinou mora cítiť trochu znepokojene, no nemusia sa báť. „Pre Holanďanov je to každodenná realita,“ vraví upokojujúco. Báť sa nemáme ani o vzácne zbierky, konštruktéri a architekti to vraj perfektne zabezpečili, hoci fotografie zo stavby, na ktorých vidno robotníkov prevážať sa v útrobách múzea na loďkách, predsa len trochu naháňajú strach.

08_res.jpg

Svojej obľúbenej trasy sa dočkali aj cyklisti. FOTO - TASR/AP

10_res.jpg

05_res.jpg

Knižnica Pierra Cuypersa. FOTO - Peter Dejong/TASR/AP,Rijksmuseum.

Majstri, samí majstri

To, že ani centimeter neostal na múzeu rovnaký, nie je úplne pravda. Jedno dielo spomedzi milióna, ktoré múzeum vlastní, sa totiž vrátilo na svoje pôvodné miesto. Je to dielo, na ktoré prihliadal už Pierre Cuypers, keď múzeum v 19. storočí navrhoval. Pýcha zlatej éry holandského maliarstva – Nočná hliadka Rembrandta van Rijna - monumentálna baroková maľba mestskej stráže z roku 1642.

„Žiadna iná maľba nehovorí tak naliehavo o demokracii,“ píše o nej Jonathan Jones, kritik denníka Guardian: „Nočná hliadka nezobrazuje iba Holanďanov, ale to, čo by si mali všetky demokracie sveta vážiť – odvahu ľudí spájať sa a pritom rešpektovať individualitu a odlišnosť každého zo svojich členov. Je to ikona tolerancie, rozmanitosti a magického zlatistého svetla, vďaka ktorým spoločnosť funguje. Kým títo obyčajní ľudia držia stráž, cítime sa napriek tme v tomto našom kolektívnom vzdore aspoň o trochu bezpečnejšie.“

Nie náhodou si sálu, ktorej dominuje rozmerná maľba zvolila za miesto slávnostnej recepcie aj dnes už exkráľovná Beatrix pri svojej abdikácii. Prestretý, kvetmi zdobený stôl s nastupujúcim kráľom Willemom na čele, stál rovno pod vzácnym dielom, všetkým médiám a celému národu na očiach.

Sídli na konci monumentálnej miestnosti nazvanej Galéria cti, kde sú samé majstrovské diela, créme de la créme zo vzácnej zbierky. Po rekonštrukcii z nej zmizli honosné ťažké drapérie aj rozmerné ťažkopádne vitríny. Pestrofarebne vyzdobené steny pod maľbami nahradila minimalistická sivá a v celom múzeu svietia moderné LED svietidlá, ktoré šetria farby vzácnych malieb.

03_res.jpg

Novinári a predstavitelia múzea pred jeho otvorením v apríli. FOTO - Peter Dejong/TASR/AP

09_res.jpg

Prví návštevníci obdivujú Rembrandtov obraz. FOTO - Peter Dejong/TASR/AP

12_res.jpg

Slávna Vermeerova maľba. FOTO - Peter Dejong/TASR/AP

Krása, samá krása

Od základov sa zmenil aj spôsob, akým sú vystavené exponáty. Kým doteraz ste ich našli roztriedené podľa druhu materiálu napríklad na kabinet úžitkového umenia, maľby, sôch, objektov či historických artefaktov, teraz sú všetky diela premiešané a usporiadané chronologicky.

„Namiesto toho, aby sme s touto budovou bojovali, sme sa ju snažili prijať a využiť všetky jej výstrednosti,“ hovorí Taco Dibbets, šéf zbierok pre BBC. „Nebola postavená ako obyčajné múzeum umenia, ale ako národné múzeum. A preto sme sa rozhodli, že chceme divákom ukázať zmysel pre históriu a zmysel pre krásu tak, že uvidí obrazy, nábytok aj úžitkové umenie, ktoré vzniklo v rovnakom čase vedľa seba. Má tak možnosť uvedomiť si konkrétne obdobie v celej šírke. Keď vkročíte do Rijksmuseum, ocitnete sa v inom svete,“ hovorí Dibbets.

Postupne si na štyroch poschodiach a trase dlhšej ako jeden a pol kilometra zažijete históriu Holandska od stredoveku až po súčasnosť. Osemtisíc exponátov vrátane replík vojnových lodí, striebro, oblečenie aj bežné úžitkové predmety. Nie všetky diela sú však staré – strop pravej a ľavej predsiene sály s Nočnou hliadkou zdobí 47-tisíc ručne maľovaných čiernych hviezd na bielom podklade. Vytvoril ich víťaz súťaže – britský umelec Richard Wright, inšpirovaný pôvodným návrhom Pierra Cuypersa, autora múzea.

Tomu sa dostalo aj ďalšej pocty - monumentálna knižnica, ktorú po prvýkrát sprístupnili verejnosti, dostala jeho meno. Má štyri poschodia a päť a pol kilometra políc. Nenašli by ste v nej však ani jeden počítač či videomonitory. Tie by podľa Dibbetsa príliš vizuálne zasiahli do prostredia, a preto nie sú ani nikde inde v múzeu.

Namiesto nich sú pre návštevníkov pripravené tablety a aplikácie pre smartfóny. Podrobne si múzeum môžete preskúmať aj teraz z pohodlia domu prostredníctvom podrobnej webovej stránky, objednať si lístky a vyraziť na predĺžený víkend. A ak by ste jedného múzea nemali dosť, začiatkom mája otvorili po rekonštrukcii aj ďalšie obľúbené múzeum Amsterdamu – Múzeum Vincenta van Gogha s veľkou výstavou pri príležitosti 160. výročia jeho narodenia.

14_res.jpg

Sála s umením 19. storočia. FOTO - Erik Smits

night_watch_res.jpg

Rembrandtova Nočná hliadka. FOTO - Ivan Baan/Rijksmuseum

Rijksmuseum

Fakty a čísla

- vznik Rijksmuseum siaha do roku 1800, najprv sídlilo v Kráľovskom paláci, neskôr v budove Trippenhuis. Tam, kde sídli dnes, je od roku 1885.

- dvojkrídlovú stavbu navrhol Pierre Cuypers

- rekonštrukcia trvala desať rokov a stála 357 miliónov eur, realizoval ju španielsky architektonický ateliér Cruz y Ortiz

- múzeum vystavuje osemtisíc diel z miliónovej zbierky

- diela sú usporiadané chronologicky a spolu podávajú obraz o viac ako osemsto rokoch histórie Holandska

- iba jediné dielo sa po rekonštrukcii vrátilo na pôvodné miesto – najvzácnejší obraz zbierky – maľba Nočná hliadka, ktorú vytvoril Rembrandt van Rijn

- najväčším dielom v zbierke je maľba Jana Willema Pienemana s názvom The Battle of Waterloo (1824), ktorá meria 5,76 m x 8,23 m

- ak prejdete celé múzeum a jeho osemdesiat výstavných miestností, pripravte sa na trasu dlhšiu ako 1,5 kilometra

- zrekonštruovaná knižnica, ktorá dostala meno po autorovi návrhu múzea Pierrovi Cuypersovi, má štyri poschodia a police dlhé 5,4 kilometra. Verejnosti je otvorená po prvýkrát.

- múzeum má novú vstupná sálu s presklenou strechou, pavilón ázijského umenia, nový obchod s knihami a kaviareň

06_res.jpg

Rijksmuseum na historickej fotografii.


Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  8. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl?
  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  3. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  7. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 6 630
  2. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 4 844
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 170
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 812
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 2 487
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 078
  7. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 803
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 574
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 121
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM® 660

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral. V Štúrove žena štrnásť rokov púšťala od rána do večera nahlas operné árie

SVET

Ugandský Tarantino vraždí pre zábavu. Film je život

Afrika má Chucka Norrisa a točí filmy, ako nik iný.

DOMOV

OĽaNO nie je iba Matovič, hovorí jeho líder. Uvažuje, že sa stiahne z politiky

Matovič hovorí, že sa mu stalo niečo závažné.

Neprehliadnite tiež

Nechcite vedieť, prečo je najväčším strašiakom pre deti akurát medojed kapský

Vrabec si myslí, že je bocian, ale to je málo. Animák Bocian Riško prináša len otrepané postupy.

Šéf detskej televízie: Zdôrazňujeme kompletnú rodinu, ale neriešime politiku ani náboženstvo

V rozprávkach slovenskej Ducktv sa proti drakovi bojuje zubnou kefkou. Aj svet na nich fičí.

Koncert Norah Jones v Ostrave mal jednu chybu. Znel príliš ticho

Na festivale Colours of Ostrava vo štvrtok zneli dva silné hlasy.

Nekrológ

Benningtonove trápenia nevyšli nazmar. Dôkazom je Hybrid Theory

Správe o smrti speváka Linkin Park sa nedá uveriť.