Francúzsky režisér Abdellatif Kechiche sa do súťaže dostal na poslednú chvíľu, s prísľubom, že film La vie d’Adele skráti. Aj tak má tri hodiny, ale v intenzívnom príbehu lásky nie je nič navyše.
„Môžem sa spoľahnúť, že to prestriháte?“ Bola polovica apríla a programový riaditeľ festivalu v Cannes Thierry Frémaux mal ísť na tlačovú konferenciu vyhlásiť filmy, ktoré vybral do hlavnej súťaže. Ráno si však ešte dohodol stretnutie s francúzskym režisérom Abdelom Kechichom, odhodlaný vyjednávať.
Je zvyknutý na to, že mu prichádzajú ešte nedozvučené, nezmixované a neotitulkované filmy, ale Kechiche bol zvláštny prípad. Jeho film bol pridlhý a ešte ani nie poriadne zostrihaný. Festivalu by sa s ním asi nechcelo riskovať, keby - keby sa v ňom napriek nedostatkom nedalo vytušiť čosi výnimočné.
Režisér Kechiche súhlasil, že sa rýchlo vráti do strižne a že do festivalu bude dráma La vie d’Adele zostrihaná na rozumnú dĺžku. Sľub veľmi nedodržal, ledva sa zmestil pod tri hodiny.
Gigantická úloha
Lenže s týmto filmom čas letí. Ohromil divákov, kritikov aj porotu, ktorá mu udelila Zlatú palmu.
„Je to veľký príbeh hlbokej lásky a zlomených sŕdc,“ povedal predseda poroty Steven Spielberg. „Cítili sme sa ako muchy na stene, šťastní, že nás k nemu prizvali. Zhypnotizoval nás výkon oboch herečiek aj spôsob, akým režisér svoje postavy pozoroval a nechal dýchať.“
Abdel Kechiche je známy tvrdohlavosťou a aj jeho najbližší spolupracovníci tvrdia, že ich práca s ním vyčerpáva. Nakrúca rôzne možnosti, ako by sa príbeh mohol vyvinúť, a až v strižni hľadá svoj film. Nie sám, zvyčajne je pritom niekoľko strihačov naraz – a on vraj aj tak ich prácu ešte v noci tajne pozmení. Hľadanie herečiek mu tiež trvalo dlho, sám povedal, že to bol „gigantický casting“. A pre ne gigantická úloha.
„Keby sa vo výbere pomýlil čo i len o tri percentá, nebol by výsledok takýto,“ hovorí Spielberg. Pri odovzdávaní Zlatej palmy preto pozval na pódium Adele Exarchopoulosovú a Léu Seydouxovú. Keby neboli pravidlá festivalu také prísne a ceny sa nemuseli rozdeliť medzi viacero filmov, určite by ich vyhlásili za najlepšie herečky. Nielen zato, že zahrali nezvyčajne otvorené sexuálne scény, aj za to, aké hlboké emócie dokázali vyjadriť.
Politika? Ani nápad
Možnože tento film zostane v pamäti skôr za tie scény lesbického sexu a možnože niekto v ňom bude vidieť príspevok do debaty o homosexuálnych manželstvách. Spielberg hovorí, že porotcom nenapadla ani jedna myšlienka na politický aspekt tohto príbehu a má pravdu. Po prvé, Kechiche nakrútil film o tom, ako vzťah komplikuje to, že milenci pochádzajú z iného spoločenského prostredia. A po druhé, Život Adele je záznamom citového dozrievania a súčasne vyjadrením obdivu k sile ženy, ktorá ani po veľkom zranení neprestáva dôstojne žiť.
„Tento film vznikol ako úvaha nad ženským elementom, pretože to je element života, nádeje a tajomstva,“ povedal Kechiche.
Ešte raz strižne
Víťazstvo na festivale v Cannes väčšinou pomáha dielam, aby sa presadili vo svete, čo čaká Život Adele, je neisté. V slovenských kinách bude, už ho má distribučná spoločnosť Film Europe. Ale Steven Spielberg napríklad povedal, že v niektorých amerických štátoch sa pravdepodobne nebude hrať. A ak aj áno, zrejme ho bude treba znovu prestrihať. Pre obsah aj dĺžku.
Siahne Abdel Kechiche ešte raz na to, o čom si už aj iní myslia, že je bezchybné?
Víťazi festivalu Cannes 2013
Grand Prix: Inside Llewyn Davis
réžia: Ethan a Joel Coen
Medzi úspechom a neúspechom je ťažko uchopiteľná hranica, bratia Coenovci sa ju pokúsili definovať svojou fantáziou. Niežeby ohúrili alebo prekvapili, ale nakrútili pôvabný film o vymyslenom hudobníkovi, ktorý umožnil Bobovi Dylanovi, aby sa stal hviezdou.
Prix du Jury: Like Father, Like Son
réžia: Hirokazu Koreeda
Film o mužovi, ktorý sa necítil otcom, až kým mu neoznámili, že mu pred rokmi v nemocnici zamenili dieťa, bol nenápadným favoritom na cenu. Japonský režisér ho nakrútil ovplyvnený vlastnou skúsenosťou a bolo to cítiť. Vyvolal emócie, na ktoré sa dalo ťažko zabudnúť.
Najlepší herec: Bruce Dern
Nebraska
Komédia Alexandra Payna bola jedným zo skvostov súťaže. Na Zlatú palmu bola možno až príliš prostá, jej silný príbeh však nič iné nepotreboval. Cena pre Američana Brucea Derna je v poriadku, šarmantne zahral starnúceho muža, ktorý budí dojem, že je senilný.
Najlepšia herečka: Bérénice Bejo 
The Past
Keby nebola Zlatá palma nezlučiteľná s inými cenami, za najlepšie herečky by asi vyhlásili tie z fimu La Vie d’Adele. Francúzka Bérénice Bejo však mala tiež peknú úlohu. Film o tom, ako minulosť ovplyvňuje súčasné vzťahy, nakrútil oscarový režisér Asghar Farhadi.
Najlepší režisér: Amat Escalante
Heli
Možno povedať, že mladý Mexičan začínal svoju kariéru na medzinárodnom filmovom festivale Bratislava, dva razy tu dostal cenu za najlepšiu réžiu. Už ju má aj z Cannes. Vo filme Heli sa neúprosne vrátil k starej téme z prostredia mexických drogových kartelov.
Najlepší scenár: Jia ZhangKe
A Touch of Sin
Mnohí by povedali, že čínsky film A Touch of Sin je typickým festivalovým kúskom, ktorý má zaujať exotikou, zaprovokovať násilím a donútiť rozmýšľať nad sociálnymi rozdielmi. Porotcovia v Cannes v ňom však videli viac a príbeh, ktorý sa krúti okolo korupcie, ocenili.
(kk)
