Herec Marek Geišberg: Môj Hamlet sa stretáva s duchom otca, keď si dá joint

Vyrástol v hereckom prostredí a je len prirodzené, že sa vybral tiež touto cestou. MAREK GEIŠBERG rozpráva o tom, aké je to v širokej divadelníckej rodine.

Marek Geišberg (33) sa narodil v Rimavskej Sobote, žil s rodičmi a s bratom v Prešove. Pochádza zo širokej divadelníckej rodiny. Vyštudoval Strednú záhradnícku školu v Piešťanoch a po skončení štúdia herectva na VŠMU v Bratislave nastúpil v roku 2004(Zdroj: GABRIEL KUCHTA)

Podoba herca MAREKA GEIŠBERGA s jeho otcom je niekedy až zarážajúca. Je len prirodzené, že keď vyrástol v divadelníckej rodine, vybral sa tiež hereckou cestou. V divadle už zdolal Hamleta, slovenský film ho neobchádza a doma prestal pozerať televízor.

Ako sa žije s pocitom, že ste dlhodobo tvárou reklamy? Zmenilo vám to život?

Pravdupovediac, veľmi. Doma sme prestali pozerať televízor, lebo môj malý syn sa stále pýtal, čo sú to tam za ľudia na obrazovke so mnou. Je to moja jediná obrana. Neviem, v akých časoch sa tá reklama vysiela, ani ako často, nezaujíma ma to. Predtým som bol známy väčšinou len z divadla, trochu z filmu alebo zo seriálu, teraz ma ľudia spoznávajú aj všade tam, kde ma predtým nepoznali. Dosť mi prekáža, že som tak na očiach. Nie je to veľmi príjemné. Lepšia stránka veci je, že finančne som si veľmi polepšil. To bol aj dôvod, pre ktorý som do toho išiel. Sú to dve strany mince, v živote to tak býva.

Takže takýto krok sa vlastne nedá ani oľutovať.

Určite nie. Mal som dosť času na rozmyslenie a napriek tomu som si povedal, že áno. Napokon, vždy sa pri tej práci stretnem s príjemnými ľuďmi a do istej miery je to aj zážitok. Cestujeme na rôzne miesta, vymýšľame nové situácie. Pred kamerou som s Evou Sakálovou, veľmi príjemnou kolegyňou, a aj malé deti, s ktorými sme na pľaci, sú veľmi milé. Tým dôležitým však pre mňa zostáva divadlo, film a podobné aktivity.

Dá sa to skĺbiť?

Sezóna bola pomerne hustá. Odkedy som v divadle, je to zatiaľ najťažší rok. Mali sme päť premiér, pôvodne ich malo byť dokonca šesť, ale jednu preložili na september, lebo sme naozaj unavení. V martinskom divadle nás je veľmi málo, titulov pomerne veľa, každé skúšobné obdobie pribúda v pláne ďalšie predstavenie. Mávame aj dvadsaťštyri predstavení mesačne. Je to dosť. Pravdupovediac hrozí, že to človeka aj prestane baviť, lebo sa to zrazu stáva až manufaktúrnou výrobou.

Ako zvládate väčšie úlohy?

Máme to s kolegami celkom spravodlivo podelené.

sosynom.JPG
So synom Marekom.
Foto: Martin Geišberg

Hamleta predsa len nemôže zahrať každý. V tejto sezóne sa ušiel vám. Čo to znamená pre mladého herca?

Hovorí sa, že je to úloha, ktorá vás môže stretnúť iba v istom období vašej divadelnej cesty a v istej kondícii. Je to míľnik v hereckej práci. Ja som to však, pravdupovediac, takto nepociťoval.

Prečo?

Náš Hamlet v Martine podľahol šialenej úprave. Dodo Gombár nemilosrdne škrtal, zmenil veľa vecí, posunul príbeh do súčasnosti, takže to nie je klasika v pravom slova zmysle. Nepopieram, že je to mimoriadne náročná postava, ale to predstavenie ma nezaťažuje, snažím sa o istý nadhľad a hrám ho s ľahkosťou. Možno je to aj vďaka kolegom a samotnému výkladu. Mám to predstavenie rád aj preto, lebo nie je z tých, ktoré by ma psychicky vyšťavili a valcovali ma. Niekedy by som dokonca povedal, že je to jedno predstavenie z mnohých. Inokedy zase príde chvíľa, že je najčarovnejšie.

Od čoho to závisí?

Od toho, aký mal človek deň, akí sú kolegovia, aké je vonku počasie, čo sa cez deň udialo. Vždy je to aj otázka náhody, či vznikne dobré divadlo. Niekedy si ho neviete užiť tak, ako by ste chceli, a niekedy sa zase všetci stretneme v rozpoložení, že máme chuť a energiu ísť naplno do toho. Vtedy môže vzniknúť nádherný výsledok. Kolektívny duch v divadle je veľmi dôležitý, to je nadovšetko – aby si kolegovia rozumeli, aby nemali narušené vzťahy, aby sa osobnostne poznali. To posúva dopredu. Hamlet bol v tomto zmysle mimoriadne koncentrovaný. Myslím, že všetci zo súboru sa sústredili a vyšlo svieže dielko.

muzikaspauhofovou.jpg
Film Muzika bol pre mladého herca doteraz jednou z najlepších filmových
príležitostí. Na snímke s Táňou Pauhofovou

Aký je váš Hamlet?

Ako je to dané, búri sa voči tomu, čo sa deje. Je však zvláštny v tom, že je latentným homosexuálom, ktorý má do činenia s drogami a alkoholom. Takže veľkú rolu v deji zohráva aj okolnosť, že sa stretáva s duchom svojho otca po tom, ako si dá jointa. Dej sa odohráva v bežnom byte, v bežnej rodine. Možno sme každému divákovi netrafili do nôty, ale je to zaujímavá možnosť pozrieť sa na klasické dielo aj inak. Keby som mal príležitosť urobiť Hamleta takého, ako ho Shakespeare v skutočnosti napísal a bolo by to tradičné divadlo v bielej košeli a s kordom v ruke, možno by som k postave pristupoval inak.

Ste cez túto postavu prepojený napríklad s vlastným otcom?

Isteže som si naňho spomenul. Myslím si, že každý herec sa do istej miery snaží prepojiť postavu s tým, čo prežíva v súkromí a šiť ju tak na mieru. Vždy je to iné, niekedy ide viac o intuitívnu prácu, hľadanie emócií, výrazu, prostriedkov, a inokedy je to zase presná predstava, ktorá začne korešpondovať s príbehom a prácou. V škole nás vždy učili, že je niekoľko spôsobov, ako sa dostať do postavy. Každý veľký divadelník má svoj zaručený recept, niekto svoju postavu napodobňuje, niekto sa do nej oblieka, niekto prežíva, niekto sa do nej vciťuje do takej miery, že ju pokladá za samého seba. Nikdy by som na to nešiel škatuľkou,skôr sa odrážam od toho, aký pocit vo mne vyvolá postava po prečítaní scenára. Niekedy netreba ani extra veľa energie, aby bola zaujímavá, a niekedy, naopak, môžete sa snažiť akokoľvek, nikdy nebudete spokojný s tým, ako to vyšlo.

Obaja s otcom pôsobíte na hereckej scéne. Rozprávate sa spolu o divadle?

Veľa toho na tému divadlo nehovoríme. Sem-tam prehodíme slovo, ale stretávame sa tak výnimočne, že sa radšej rozprávame o nepracovných veciach – o rodine, prírode, chalupe. Za uplynulý štvrťrok sme sa videli vlastne len raz. Mali sme s bratom narodeniny, tak sme sa stretli uňho na chalupe v Novej Bani.

hamletsheribanom.jpg
Spolu s kolegom Danom Heribanom (na snímke vľavo) patrí Marek Geišberg
k silnej mladej hereckej generácii martinského divadla. V hlavnej úlohe
ako Hamlet v „šialene upravenej“ verzii režiséra Doda Gombára.

srohonovounarodny.jpg
Ako Miloslav Schmidt, spoluzakladateľ systému dobrovoľnej požiarnej ochrany,
s kolegyňou Zuzanou Rohoňovou ako Elenou Maróthy Šoltésovou
v inscenácii www.narodnycintorin.sk
Foto: Braňo Konečný

Pochádzate zo širokej hereckej rodiny. Aké to je, stretávať ich na javisku alebo na filmovom pľaci?

S rodinou je vždy najlepšie na chalupe pri oddychu. A práca je práca. Zatiaľ sme s otcom na javisku spolu nestáli, iba raz, keď robil v Žiline záskok v Idiotovi, v ktorom hrám aj ja, aj moja manželka Lucka a aj moja teta, herečka Jana Oľhová. Nedá sa povedať, že by sme po predstavení mali čas ísť spolu na pivo. Otec sa prezlečie a ide svojou cestou, ja tiež svojou, lebo ráno má každý z nás skúšku či iné povinnosti. Boli debaty o tom, že by sme niečo mohli spolu v divadle naskúšať, ale zatiaľ to nevyšlo. Možno náš spoločný čas ešte len príde, bol by som veľmi rád. Mohlo by to byť zaujímavé. Chcelo by to nejaký zaujímavý titul, napríklad na rodinnú tému. Takých vecí je veľa, ale je ťažké zosúladiť jeho čas s mojím.

Je rodina vo fachu devíza či skôr problém?

Neviem, ako by som odpovedal pred deviatimi rokmi, keď som nastupoval do divadla. Mal som chvíľami pocit, že určite na tom niečo bude, keď hrám v divadle, v ktorom otec v minulosti pôsobil a kde ho poznali. V mnohých veciach som to mohol mať oveľa ľahšie ako neznámy človek v tomto prostredí. Na školu ma vzali na prvýkrát, ale s otcom sme si vysvetlili, že sa za mňa určite neprihováral. Na druhej strane, v komisii boli ľudia, s ktorými sedával v divadelnej šatni a delil sa o skrinku. V každom prípade, neriešil som, či som, alebo nie som protekčný. Myslím si, že ísť urputnou cestou presviedčania, že som tu sám za seba, je veľmi bolestivé. Skôr sa sústreďujem na to, aby mi veci vyšli a aby výsledok stál za to.

S otcom a Janou Oľhovou ste sa ako rodina stretli napríklad vo filme Muzika u režiséra Juraja Nvotu. So svojou postavou ste sa stali hneď aj nezabudnuteľným. Aký dojem máte odvtedy z vývoja slovenského filmu?

Na Muziku si spomínam ako zatiaľ na najlepšiu filmovačku. Bola veselá a akčná, bola tam bitka, naháňačka, deti aj láska, stretli sme sa tam mnohí takmer rovesníci – Táňa Pauhofová, Dorota Nvotová, Ľubo Kostelný, Honza Budař. Juraj Nvota nás obsadil neskôr s bratom v Eštebákovi. To bolo trochu ťažšie, lebo som hral kňaza, ale zaujímavá skúsenosť. Rodinné spojenie pred kamerou je vlastne veľmi fajn a už len samo nakrúcanie je obrovský zážitok. Škoda, že je toho na Slovensku stále tak málo a večne sú problémy s prostriedkami. Mali sme ísť nakrúcať s Ondrejom Šulajom film na motívy Ballekovho románu Agáty, ale ako to už na Slovensku býva, zlyhalo to pre peniaze. Čaká sa, čo bude. Viem, že film je dlhý proces a drahý špás, ale keď Česi vedia vyplodiť päťdesiat filmov ročne, nechápem, prečo u nás ani tých päť. O niečom to v našej kultúre svedčí. Je tu veľa šikovných ľudí, ktorí by to mohli robiť, a nejako to stále nejde. Vždy, keď sa začne točiť, niečo nie je v poriadku a vezie sa to na vlne nemožnosti a neschopnosti, kým do toho nevstúpi česká alebo iná produkcia. Ľudia stále nedôverujú slovenskému filmu, lebo nie je. A keď už je, tak nenaplní očakávania divákov.

skanoczordinacia.jpg
So Zuzanou Kanócz kedysi tvorili pár v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade
Foto: Markíza

Ako otec vnímal, že ste sa rozhodli nasledovať ho v povolaní?

Otec bol skôr proti tomu, aby som išiel za herca. Odhováral ma, dokonca som od neho dostal zákaz ísť na konzervatórium, takže som napokon absolvoval strednú záhradnícku školu.

To znie celkom nevšedne, ale asi to sedí vášmu naturelu. Páčilo sa vám tam?

Bola to veľmi zaujímavá a pekná škola. Pôvodne som síce skúšal gymnázium v Hlohovci, lebo som chcel ísť tam, kde môj brat, ale nebol som veľmi dobrý žiak. Skúsil som to teda so záhradníckym zameraním a napokon som doštudoval s maturitou. Mám dokonca vodičák na poľnohospodárske lesnícke stroje a traktory. Škola bola dobrá v tom, že jeden deň v týždni sme vždy trávili niekde vonku – či už v skleníku, na poli, v sade, alebo v parku. Podľa mňa je to dôležité pre obdobie, keď človek dospieva, nesedí potom zavretý a venuje sa aj niečomu konkrétnemu. Nedávno sme si s manželkou kúpili domček vo Vrútkach s malou záhradkou, tak sa rád postupne vraciam k tomu, čo som už dávno zabudol – strihám stromky a starám sa o hospodárstvo. Asi na to bolo treba trochu dospieť. Je to príjemné.

Herecké povolanie vás predsa len lákalo. Čím?

Asi som chcel o ňom vedieť viac než len to, aké je to v hľadisku, keď sa čaká na otca. Takto som ako malý chlapec strávil v divadle veľa času. Som spojený s hereckým prostredím rovnako ako mama aj môj brat, tak som jedného dňa do toho celkom prirodzene išiel. Myslím, že bude prirodzené, keď aj môj syn urobí niečo podobné, a keď sa pri tom ja zachovám prirodzene tak ako môj otec a začnem ho od toho odhovárať.

Takže to beriete vážne alebo nie?

Herectvo nebol žiaden môj fatálny sen, jednoducho som to išiel skúsiť, vyšlo to a zistil som, že to môže byť to pravé orechové. Je ťažké sa na VŠMU dostať, ale každý, kto tam napokon herectvo vyštuduje, by klamal, keby hovoril, že je to ťažké. Treba tam jednoducho chodiť a venovať sa tomu, k čomu študenta vedú pedagógovia. Netreba zabudnúť, že popri divadelnej práci sú tu ešte ďalšie krásne veci ako deti, príroda, relax, hory. Príde mi veľká škoda zamestnávať si celú myseľ a ducha tým, že žijem iba pre divadlo.

sotcom.jpg
Otec a syn Geišbergovci v milovaných horách
Foto: archív M. G.

To je celkom šťastný prístup, ak má človek prirodzený talent a vnútornú disciplínu. Viete si to predstaviť aj v prípade, že by vám pribudli pracovné príležitosti a museli by ste napríklad častejšie cestovať do Bratislavy?

Zmena prostredia je pre mňa vlastne aj psychohygiena. Idem medzi iných ľudí, pracujem v inom kolektíve, okruh kamarátov a kolegov sa rozširuje, čo je vždy prínosné a vážim si to. Rád šoférujem, z Martina do Bratislavy sa to dá za tie dve a pol hodinky zvládnuť a dávam si pozor. Keď si to zadelíte tak, aby ste boli všade presný, je to celkom v pohode. Rád som prijal ponuku do Žiliny aj do Banskej Bystrice, do Prešova, do Košíc. Je to oveľa lepšie ako sedieť v jednej búde, kde potom hrozí ponorka. Samozrejme, závisí aj od toho, o aký titul ide a s kým to mám robiť, ale ešte sa mi nestalo, že by sa mi niečo nepáčilo. Nedávno sme mali v Bratislave v SND derniéru Herodesa a Herodiasa, v budúcej sezóne sa tam chystá režisér Edo Kudláč, s ktorým rád spolupracujem, robiť Madam Bovaryovú. Ak ma zavolá, určite rád prídem.

Vaša rodina to akceptuje?

V tomto mám šťastie. Keďže moja žena je tiež herečka, veľmi dobre vie, aký je náš biorytmus. Síce sa u nás ráno vstáva, ale potom môžem prísť uprostred dňa domov a idem do práce opäť až večer. Úplne nad všetkým by som podtrhol dvojmesačné divadelné prázdniny. Vďaka tomu máme v lete voľno, čo je príjemná odmena za ťažký rok. Vždy, keď sa mi zdá, že je toho veľmi veľa, spomeniem si, že prvého júla už môžem byť s rodinou na chalupe alebo pôjdeme k moru.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  2. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  3. Legendárna Transsibírska magistrála
  4. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  5. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  6. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  7. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  8. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  9. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  10. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  3. Vianočný bázar chalaňov
  4. Vianočné mecheche 2017
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  7. Majstrovstvá Stavebnej fakulty STU v Bratislave v plávaní 2017
  8. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  9. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  10. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  1. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 8 088
  2. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 6 167
  3. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 4 311
  4. Legendárna Transsibírska magistrála 3 985
  5. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 2 408
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 2 027
  7. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 944
  8. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 738
  9. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 1 642
  10. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť 1 313

Hlavné správy zo Sme.sk

TRNAVA

Trnavskí policajti zastrelili muža, ktorý mal šéfovať bankomatovej mafii

Obeťou policajnej streľby v obci Opoj je 42-ročný Ján Golis.

DOMOV

Na policajtov útočili autom členovia bankomatovej mafie

Policajný prezident Tibor Gašpar informoval o incidente v obci Opoj.

KOMENTÁRE

A toto vám ako napadlo, pani Nicholsonová?

Kým Pašku musela schladiť Laššáková, Nicholsonovú poslal do reality Galko.

KULTÚRA

Herečka zo Slovenska môže získať Oscara

Film s Alexandrou Borbély zaujal americkú akadémiu.

Neprehliadnite tiež

Môže byť z toho ešte aj Oscar. Herečka zo Slovenska stúpa ďalej

Film s Alexandrou Borbély zaujal americkú akadémiu.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Podarilo sa nemožné, nový film zachránil Hviezdne vojny

Nové Hviezdne vojny sa môžu stať filmom roka.

Katarína Kerekesová: Aj pavúky riešia ľudské poklesky

Animovaný seriál Websterovci bol dva roky len vo vývoji. Akú širokú cieľovku obsiahne?

Jan P. Muchow: Pri Beatles nevadilo, že nepoznali noty. Nikto ich neodsudzoval

Známy český skladateľ filmovej hudby si spomína, že ho režiséri zvykli žiadať, aby hudbou zachránil, čo oni nevedeli nakrútiť.

Jej telo dostalo záchvat hnusu. Salma Hayek vraví, že Weinstein sa jej vyhrážal zabitím

Pri filme Frida ju donútil k sexuálnej scéne s kolegyňou.