Vedenie Galérie mesta Bratislavy sa rozhodlo predlžiť o týždeň výstavu Umelecké poklady – Secesia. Gismondu Alfonsa Muchu, najdecentnejší z masovo obdivovaných plagátov, ktorý znamenal zlom nielen v Muchovej kariére, ale aj v histórii secesného slohu, si teda budú môcť návštevníci pozrieť v Bratislave až do 9. júna.
Alfons Mucha drží v tejto galérii aj historický rekord, výstavy jeho diel v rokoch 2001 a 2003 mali viac ako 35– tisíc návštevníkov.
Autor a manažér výstavy Jan Kukal pripomína, že Mucha pôsobí síce ako hlavné lákadlo, ale nakoniec návštevníci na výstave možno ocenia viac diela, ktoré predtým vôbec nepoznali. Či už ide o rané symbolistické obrazy Františka Kupku, ktorého vnímame len ako abstraktného maliara alebo impresionistické diela Ladislava Medňanského.
Najcennejším obrazom výstavy je Jar Jana Preislera z roku 1900, ktorá zarezonovala na tretej výstave spolku Mánes s dobovými životnými pocitmi a znamenala posun k modernej maľbe.
„Ľudia veľmi reagujú aj na školské práce Martina Benku z učňovskej školy v Hodoníne, ktoré sú úplne ovplyvnené Muchom,“ hovorí Zuzana Novotná z GMB. Zaujímavosťou je aj dielo jedinej ženskej autorky na výstave, Autoportrét s paletou z roku 1904 Anny Plesingerovej–Božinovej.
„Už ako dvadsaťdvaročná sa dostala do spolku Mánes, po svadbe s legionárom a prvorepublikovým diplomatom Miroslavom Plesingerom sa však už umeniu ďalej nevenovala. Neexistuje teda veľa jej diel a tvorba zatiaľ ešte len čaká na hlbšie preskúmanie a zhodnotenie,“ dodáva Novotná.
