Brnianske vydavateľstvo Větrné mlýny rozbehlo nedávno edíciu so slovenským názvom Česi, čítajte. Pravda, nádeje niekoľkých nenapraviteľných rojkov a latentných tuzemských debutantov, že v Brne začnú vychádzať ich knihy v slovenčine, sa isteže nesplnili. Burcujúci názov má pritiahnuť českého milovníka literatúry, aby, keď už po slovensky rozumie čoraz menej, „aspoň“ v češtine predsa len poznal, aké knihy sa rodia u jeho východného suseda. Vilikovského Pes na cestě, Slobodova Krev, Kompaníkovej Pátá loď a niektoré ďalšie tituly sú samozrejmou a očakávanou vydavateľskou voľbou.
No keď sa v tejto spoločnosti ocitla knižka Jána Hoštaja Krátké prózy, spozorneli nielen českí, ale aj mnohí slovenskí čitatelia. Autor, ktorý zahynul pred pätnástimi rokmi pri autonehode len ako dvadsaťšesťročný, sa nestačil zaradiť medzi veľké mená našej literatúry, no to, čo po ňom zostalo, by predstavovalo viac než sľubný debut. Obsahuje najmä krátke bizarné poviedky väčšinou s tragickým koncom (ako tá o kostolníkovi, ktorý v túžbe zažiť nejaký Boží zázrak zašiel tak ďaleko, až sa jedného dňa zúrivo vyhrážal nebesám, že neumrie, kým neuvidí zázrak - a do troch dní zomrel) a aforizmy („Chcel by rázne vykročiť, ale stojí si v ceste“ či „Sto krokov na juhozápad je ukrytý poklad. Ale sto krokov odkiaľ?“).
Knižka síce u nás vyšla pred pár rokmi, no akoby sa na ňu zabudlo. Navyše je ťažko zohnateľná. Vďaka dobrému vkusu a prehľadu vydavateľstva Větrné mlýny tak oblúkom nečakane objavujeme slovenského autora v českom preklade.
