SME
Piatok, 19. august, 2022 | Meniny má Lýdia

Mezzosopranistka Jana Kurucová: Aj vesmír spieva

JANA KURUCOVÁ spieva na svetových scénach, len doma sa o tejto energickej východniarke veľa nevie.

Narodila sa síce v Tvarožnej, ale spievala skôr v Nemecku či Španielsku. Len v tejto sezóneju SND pozvalo ako Rossinu do inscenácie Barbier zo Sevilly. Slovenské publikum si svojou spontánnosťou podmanila na koncerte, ktorý 21. júna odvysiela aj SloveNarodila sa síce v Tvarožnej, ale spievala skôr v Nemecku či Španielsku. Len v tejto sezóneju SND pozvalo ako Rossinu do inscenácie Barbier zo Sevilly. Slovenské publikum si svojou spontánnosťou podmanila na koncerte, ktorý 21. júna odvysiela aj Slove (Zdroj: Peter Spurný, Paner, Anton Sládek)

Mezzosopranistku JANU KURUCOVÚ uviedol slávny tenor Rolando Villazón na Arte vo svojom programe Hviezdy zajtrajška. Je sólistkou opery v Berlíne, spieva na svetových scénach, chystá sa koncertovať v Číne. Len doma sa o tejto energickej východniarke veľa nevie.

Na svojom bratislavskom koncerte ste vyžarovali priam koncentrovanú energiu. Odkiaľ ju beriete?

Možno z radosti, že robím to, čo robím. Nenadarmo sa hovorí, že so spevom ide práca ľahšie. A keďže je mojou prácou spev, pracujem, aby som spievala a spievam, aby som pracovala.

Naše babičky si tiež kedysi spievali pri práci.

Ľudia sa dnes sťažujú na časy, ale po vojne mnohí nemali čo jesť, všetko bolo oveľa ťažšie ako teraz, ale keď si zaspievali, pookriali. Keby sa dnes stalo niečo s internetom či s elektrinou, hneď by sme si uvedomili, že to, čo vám ostane, ste len vy sami, vaša myseľ, ľudia, ktorých milujete a ktorí milujú vás. Ja si bez hudby neviem predstaviť svoj život, ráno si ako prvé zapnem rádio a hneď mám pocit, že žijem. Mám rada aj ticho, napríklad v kostole, ale hudba bola so mnou odmalička. Ani učiť som sa nemohla bez toho, aby som nemala pustené rádio.

O Mozartovej hudbe sa vraví, že stimuluje mozgovú činnosť.

Verím tomu, je to zázrak. Veď aj vesmír spieva. Sme obklopení rôznymi zvukmi, podvedome vnímame všetky tieto energie. Sme citlivejší, ako si dokážeme predstaviť. Aj v momentoch, keď sa vám nedarí, je hudba najlepším receptom.

Aj pre opernú speváčku? Klin klinom?

Ak sa mi nedarí nejaká ária, pustím si inú hudbu. Napríklad veľmi milujem pesničku I feel good.

Ako ste sa dali dokopy so ženským kvartetom Alba Musicale, s ktorými ste vystupovali v Bratislave?

Stretli sme sa spolu náhodne v reštaurácii berlínskej opery. Začali sme sa rozprávať a zistili sme, že máme rovnaký sen. Keď človek chce, tak sa vždy nájdu správni ľudia v správnom čase.

V Bratislave ste prezentovali prevažne piesňový repertoár, čo vám dáva?

V piesni môže človek za pár minút odohrať dej, ktorý trvá v opere aj pár hodín. Ravelove piesne vidím ako obrazy, pri piesňach Debussyho si človek predstaví krásnu záhradu.

V ktorom jazyku sa vám najlepšie spieva?

V každom jazyku sa spieva dobre, keď človek rozumie tomu, čo spieva. Preto veľmi rada študujem reči. Charakter reči človeka mení, keď som v Taliansku, rozprávam ešte rýchlejšie ako po slovensky. Niektoré opery sa ešte pred pár rokmi prekladali, ale to je potom úplne iná hudba! Každá reč má totiž svoju vlastnú výšku tónu. Mozart vedel, prečo Čarovnú flautu komponoval na nemecké libreto a Figarovu svadbu na talianske. Každé slovo v ústach inak chutí, a ja mám rada rôzne kuchyne reči.

Aj slovanské?

Slovanský repertoár je v zahraničí obmedzený nanajvýš na češtinu. Keď v Berlíne uvádzali Janáčkovu Jenufu, robila som svojej kolegyni poradkyňu na češtinu. Z lásky k vlasti.

kurucova2_res.jpg

Stretli ste sa už s Wagnerom ako interpretka?

Pred dvomi mesiacmi som mala stredne veľkú úlohu Magdalény v Majstroch spevákoch norimberských, ale to nie je môj repertoár. Môj hlas sa najlepšie cíti v belcantovských rolách. Wagnera si rada vypočujem, ale jeho orchestrácia je veľmi mohutne urobená pre mnohých hráčov, takže spevák musí pri jeho interpretácii celkom inak pracovať s hlasom.

V čom je Wagner pre speváka iný?

Už v tom, že jeho árie sú veľmi dlhé, potrebujete veľa síl na to, aby ste ich zvládli. Musíte veľmi náročne pracovať so svalmi, aby ste tóny udržali tak dlho.

Je to teda akási kulturistika spievania?

Wagner je skôr maratón, Rossini šprint. Človek, ktorý behá maratón, nevie šprintovať a ja som od prírody lepší šprintér.

Je výhodou nosiť si svoj nástroj stále so sebou?

Áno aj nie, lebo niekedy mu nemôžem dať to, čo by som mala, napríklad pri dlhých letoch v klimatizovaných lietadlách. Tie sú pre hlas najväčším zlom.

Po kom ste podedili spevácky talent?

U nás doma síce nikto nie je profesionálnym spevákom, ale spieva prakticky každý. Mamina, otec i sestra sú v zbore, ktorý vedieť moja mladšia sestra. Už aj najmladšia sestra hrá na organe.

V takejto konkurencii máte doma ťažké presadiť sa, či nie?

Keď mám za sebou ťažkú sezónu, som radšej, keď doma spievajú iní. Otcov spev je pre mňa spomienkou na detstvo. Som rada, keď som doma, a môžem si oddýchnuť. Dedinské prostredie mi dáva veľmi veľa energie, najmä zvieratá, predovšetkým sliepky. Keď už nebudem toľko cestovať, priala by som si s manželom dom. A potom určite budeme mať aj sliepky. Je pohoda sledovať ich, ako zobkajú.

Sliepky však aj trochu smrdia.

Nie je to až také strašné.

kurucova4_res.jpg

Zorganizovali vám niekedy doma v Tvarožnej nejaký koncert v miestnom kultúrnom dome?

Spievala som so zborom Panis angelicus v kostole aj na základnej umeleckej škole, keď v Kežmarku oslavovala šesťdesiate výročie. Bolo to poďakovanie za to, že so mnou mali trpezlivosť, keď som sa učila hrať na klavíri.

Prečo ste prešli na spev?

Milovala som klavír, ale u mňa sa tréma prejavuje tým, že mám studené ruky. A hrať je potom katastrofa. Pri speve je mi to v podstate jedno. Prvých pár minút som síce tiež v strese, ale keď opadne, prekrví sa mi už nielen mozog. Začala som študovať cirkevný spev a tam ma už učil operný spevák Šimon Svitok z Banskej Bystrice, ktorý ma nasmeroval na dráhu speváčky.

Prečo ste sa rozhodli nejsť na VŠMU, ale na univerzitu v Grazi?

Človek nikdy nevie, ktorá cesta je preňho tá správna, čo má urobiť, aby sa stal spevákom. Na to neexistuje žiadna formula. Musíte sa chytiť každej slamky, poučiť sa aj z tých predspievaní, ktoré nedopadnú dobre. Prihlásila som sa aj na VŠMU, ale aj na predspievanie do Grazu. Veľmi rýchlo sa rozhodli, že ma tam berú.

Ako sa vám žije v Berlíne?

Hovorí sa, že Berlín ani nie je Nemecko, je to tam všetko veľmi multi-kulti, v kaviarni ani raz nepočujete len nemčinu, už na tvárach ľudí vidíte, ako je tam veľa turistov. Pre mňa sa svet otvoril aj tým, že stretávam toľkých cudzincov. V Berlíne sa môžete stretnúť s ľuďmi, ktorí síce nie sú veľmi milí, ale sú takí vrúcni, akoby ste ich poznali odmalička. Každá kultúra má vlastné ponímanie vrúcnosti, musíte mať k tomu rešpekt. Treba dávať iným ľuďom presne takú voľnosť, akú by ste si predstavovali pre seba. Je dobre, že sme odlišní, len stála konfrontácia nás vyburcuje k lepším výkonom.

Ako na vás pôsobí Slovensko? Už sa sem nevraciate až tak často, takže máte asi trochu odstup.

Slováci majú dve stránky. Jednu, ktorú veľmi milujem, a druhú, s ktorou som aj sama dlho bojovala. Milujem našu pohostinnosť, ktorú poznám najviac z východu. Tam človek dá hosťovi aj posledný kúsok chleba. Nie sme síce najbohatšia krajina, ale práve vďaka nej máme v rodinách vysoký štandard. Naším negatívom je však strach, ba možno aj neprajnosť voči druhým. Bolo by nádherné, keby sme to vedeli odložiť, lebo to naozaj nepotrebujeme. Ležíme v strede Európy, obdarúva nás vplyv rôznych krajín okolo nás, dokážeme sa prispôsobiť, učiť sa rýchlo cudzie jazyky, makať. Prečo si teda závisťou podkopávame úspechy, ktorým by sme sa mohli tešiť? Možno je jednoduchšie nerobiť nič a závidieť, ale snažme sa a robme veci. Neverím, že by človek nemohol byť šťastný, keď úprimne pracuje.

kurucova3_res.jpg

Vnímate nejaký obraz Slovenska v Nemecku? Cítite niekde nejakú slovenskú kultúrnu diplomaciu?

Vnímam to skôr cez operný svet. Stále viac mladých spevákov v mojom veku sa dostáva do zahraničia. Juraj Hollý je napríklad práve v opernom štúdiu v Kolíne. Je o nás záujem, majú nás radi, sme disciplinovaní a húževnatí.

Ako sa človek dostane spievať do Číny?

Mňa najala talianska agentúra, ktorá ma počula spievať postavu Cherubína v Španielsku. Číňania majú radi európsku kultúru a organizáciu prenechávajú Európanom.

Začali ste sa učiť aj po čínsky. Prečo?

Aby sme s manželom mohli vybehnúť aj do ulíc a aby som mohla pookriať z čínskej kultúry. V každej krajine, kde som, domácich oslovím ich jazykom, hocako to bolo nedokonalé, vždy ma prijali dobre.

Je váš manžel od fachu?

Nie, pracuje v automobilovej oblasti. On je ten, kto ma upozorňuje na to, že život je o niečom inom. Robí mi radosť byť každý večer normálnym človekom.

Nevychutnávate si teda pocity divy?

Je síce krásne dostávať kytice, ale mňa skôr teší živý kontakt s ľuďmi, keď za mnou niekto príde, že sa mu koncert páčil.

Nie je to fráza?

Čo by som mala z povrchnosti? Nebola som tak vychovávaná, „divizmus“ ma nezaujíma, lebo mi nedáva energiu. Energiou ma dobíja len to, ak s ľuďmi hovorím, ak im niečo dám a niečo aj od nich dostanem.

Operu vnímajú mnohí ako niečo dosť snobské, čo si o tom myslíte?

To je prežitok. Predtým si mohli operu dovoliť len bohatí, bežní ľudia sa báli do divadla čo i len vojsť, teraz si každý môže všetko nájsť aj na internete. Nepochádzam zo snobskej rodiny a veľmi by som si želala, aby som sa snobkou nikdy nestala. Mám rada jednoduchosť a úprimnosť. Opera má vôbec nebrzdí v tom, aby som zostala taká, aká som. Speváci drvia skúšky deň čo deň, nemajú čas na nič podobné. Snobizmus prišiel s dobou a aj s ňou odíde, zostane to najkrajšie – hudba a emócie.

Pri inscenáciách sa vám ľahšie prijímajú klasické réžie alebo nemáte problémy ani s modernými režisérskymi prístupmi?

Každá réžia, ktorá sa dotkne diváka, jeho duše tak, že na jeden moment zabudne na svoje problémy, je tá správna réžia. Som veľmi emocionálny človek, všetko krásne ma vie nadchnúť.

Čo vás čaká najbližšie?

Oslovila ma ostravská opera, že chcú robiť Smetanovu nedokončenú operu Viola.

A Bratislava?

Ešte rokujeme.

Jana Kurucová

30

Pred toľkými rokmi sa narodila v Kežmarku.

2009

V tom roku sa stala sólistkou Nemeckej opery v Berlíne.

14

operných rolí už odspievala v Berlíne. Bola Rossina (Barbier zo Sevilly), Cherubín (Figarova svadba), Fenena (Nabucco), Mercedes (Carmen), Flora (La Traviata), Zerlina (Don Giovanni), Mélisande (Pélleas a Mélisande), Suzuki (Madama Butterfly), Maffio Orsini (Lucrezia Borgia).

32

predstavení a koncertov bude mať len v tejto sezóne, najbližšie ju čakajú: Lišiak (Líška Bystrouška), Ascanius (Les Troyanes), Welgunde (Rheingold), Meg Page (Falstaff), Donna Elvira (Don Giovanni).

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
  3. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
  4. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  5. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  6. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  7. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  8. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  1. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
  2. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
  3. Shell myslí na slovenské komunity
  4. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  5. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  6. Agrokomplex 2022
  7. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  8. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 38 360
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 23 909
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 12 122
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 745
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 4 500
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 204
  7. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 3 627
  8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou 2 491
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Poľovnícka chata v obci Čifáre, v ktorej sa stretávali Robert Fico a spol.

Sťažnosť vyšetrovateľa Juhása zamietla prokurátorka, ktorá priťažila aj čurillovcom.


6 h
Sklamaný tréner Weiss.

Tréner Mostaru reagoval na trénera Slovana: Kolega Weiss je sebavedomý.


4 h
V Maďarsku postaví CATL svoju druhú európsku fabriku.

Fabrika firmy CATL za sedem miliárd eur prinesie Maďarsku dôležité know-how.


11 h
Ranný brífing SME

Prečítajte si najdôležitejšie správy.


4 h

Neprehliadnite tiež

Herečka Táňa Pauhofová.

Učím sa pripúšťať si svoje strachy, hovorí herečka pre TV OKO/TV SVET.


17 h
Jednu z hlavných úloh hrá vo filme Vitaj doma, brate! Róbert Jakab.

Do kín prichádza letná komédia Vitaj doma, brate!


12 h
Režisér Peter Serge Butko.

Z jeho filmu Vitaj doma, brate! už odišla urazená starostka obce.


11 h
Fotografie zo svadby Alice a Ladislava Bielikovcov 17. augusta 1968, len štyri dni pred inváziou.

Nová výstava dáva do kontrastu fotografie zo svadby Bielikovcov a začiatok okupácie 21. augusta 1968.


Dávid Pieš 14 h

Blogy SME

  1. Katarína Chudá: Marc Chagall: Ruský žid, ktorý pobúril Francúzov
  2. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  3. Viera Polakovičová: Svetová premiéra diela Matúša Wiedermanna v Paríži
  4. Katarína Chudá: Artemisia Gentileschi: maliarka, ktorá dokázala neuveriteľné
  5. Lórant Kulík: Výstava: Obete komunizmu na Slovensku, Adam Droppa sa stal obeťou kolektivizácie
  6. Samuel Ivančák: Veľké mikropríbehy Mariana Zimu (rozhovor)
  7. Roman Kebísek: Na hrob maliara Maleviča pri Moskve sa zabudlo a rozorali ho. Teraz je tam nová štvrť
  8. Soňa Bulbeck: O nevidteľnej ministerke a viditeľnej kultúre...
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 13 687
  2. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 635
  3. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 544
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 147
  5. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 961
  6. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 941
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 878
  8. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (12. - 18.8.1922) 3 436
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťZatvoriť reklamu