Rezneme si? Rezneme. A ktorú? Viktóriu alebo Zlatú Prahu. Takt udáva Vincent Šikula. Jeho príbeh o malom Vincovi je najlepšou dychovkou slovenskej literatúry. Niet pochybností, že s hudbou sa oplatí začať odmalička.
Bola to jedna z mála knižiek, ktoré pri povinnom čítaní detského čitateľa neodradili. Čítala sa zľahka, veď v nej bolo veľa dialógov. Hoci humor v nich bol zahalený tajomným závojom vážnosti, nebol problém stotožniť sa s osudom jedenásťročného Vinca.
Príbeh rozprával on sám – chlapec z dediny Hruškovec neďaleko Bratislavy. V škole mu to išlo pri všetkej snahe na trojky, medzi kamarátmi bol za čudáka a doma mohol striedať nanajvýš tak učenie a prácu. Len čo sa pred rodičmi trochu prejavil, k slovu sa dostal otcov remeň.
