Už len dvadsať dní a Miro Žbirka bude päťdesiatnik. V Čechách odštartoval veľké turné, na pódiu stojí po desiatich rokoch. To, čo sa udialo medzitým, vníma aj cez techniku: „S Modusom sme sa kedysi zmestili do dvoch dodávok aj s aparatúrou, gitarami a technikmi. Neviem, ako nás mohli ľudia cez tie dve debničky na koncerte počuť. Zvukár na poslednú chvíľu dupal po zosilovači, aby fungoval,“ hovorí. „Teraz máme odposluchy zo všetkých strán. Povedal som raz-dva a zľakol som sa svojho hlasu. Pýtam sa: má dôjsť Jagger alebo je to pre mňa?“ Aj tak si na šnúru nosí Fender Telecaster, gitaru, ktorá si pamätá ešte skupinu Limit. Hrá na ňu Honza Horáček, producent posledného albumu, ktorý zostavil koncertnú kapelu. Žbirkov syn im pohotovo vymyslel názov Masakr.
„Trochu ma berie to, ako si ľudia so mnou spievajú staré pesničky. Vtedy, keď boli nové, som ani nemyslel, že po toľkých rokoch ich budem ešte stále hrať. Do Modusu som nastúpil na prázdniny - a už som sa z nich nevrátil,“ hovorí Meky. Staršie časy pripomína na koncerte aj pesnička Dr. Jekyll, Mr. Hyde, ktorú si po svojom upravila kapela. Inú pieseň Zažni nedávno prerobil Wedding Band, ktorý chystá album coververzií pod názvom Soc-pop. Čo na takéto zaškatuľkovanie hovorí Žbirka? „To je, ako keby sme všetkých ľudí, ktorí sa narodili pred revolúciou, označili za deti socializmu. Tá pesnička vznikla v socializme, ale niet tam po ňom ani stopy. Ale Wedding Band je recesný projekt, a tak to aj chápem.“
Okrem Marthy, ktorá aj na Slovensku v októbri vystúpi ako hosť, by Žbirka rád videl na pódiu ešte niekoho: „Laca Lučeniča som dávno nevidel a bojím sa mu zavolať, nech príde zahrať na koncert, aby ma neposlal do kelu. Ale nielen zahrať si. Keď čovek žije život koncerty - promotion, neostáva mu na dôležitejšie veci čas. Možno budím dojem, že tým, ako sa pohybujem v popmusic, mám strašne veľa priateľov, ale priateľstvo sa neudržuje samo. A napokon môžem v šatni sedieť sám.“
DENISA VOLOŠČUKOVÁ
