V stredu v Inchebe viac zneli pesničky a iné žánre než tradičný džez. Takmer vypredanej sále to však neprekážalo.
Hoci už je jún, vzhľadom na počasie to naozaj boli Jarné džezové dni. Ale hudba hriala. Večer s tromi koncertmi mohol byť ešte silnejší, nebyť technických problémov.
Spevák a speváčka
Po konci Parku kultúry a oddychu v roku 2011 sa „Džezáky“ presťahovali na druhý breh Dunaja. Populárny festival má za sebou ďalšie sťahovanie. Prvýkrát sa jarná verzia konala v hale C. Tá sa dlhšie nevyužívala a pre chladné počasie sa nestihla úplne vykúriť, takže v nej bola zima. No divákov mohli zahriať tri koncerty.
Peter Lipa, autor knihy rozhovorov Ján Štrasser a krstný otec Milan Lasica
Peter Lipa sa na pódium dostal nielen ako tradičný moderátor. Čerstvý sedemdesiatnik obklopený kapelou, z ktorej výrazne prečnieval saxofonista Michal Žáček, pokrstil knihu svojich rozhovorov. Jeho narodeninový koncert urobil príjemný rozjazd večera, ale sálu naplnila až Američanka Butterscotch.
Solídne hrá na gitare i na klávesoch, no je hlavne speváčka, ktorá ustojí aj coververziu Sade. Zároveň, keď začnete mať pocit, že má najbližšie k polohám Sade či Norah Jones, spustí rýchly beatbox a hlasom dokáže napodobniť tak trúbkové sólo, ako skrečujúci gramofón.
Táto 27–ročná Kalifornčanka sa už objavila v šou Amerika má talent a po boku mnohých známych mien. Ešte o nej bude veľa počuť. Hoci hrala najmä vlastné pesničky, album nemá: „Ešte nie som celkom spokojná,“ povedala organizátorom a môže to byť pokojne odkaz všetkým, ktorí si myslia, že treba vydať čo najviac nahrávok.
Džez už je dnes inde
Butterscotch dobre nabudila publikum, no už počas jej koncertu sa objavili zvukové problémy. Pri skupine Incognito to vyzeralo na prerušenie koncertu. Mikrofóny nefungovali alebo brumeli, nástroje nezneli vyvážene, nespokojní hudobníci prvých päť skladieb stále gestikulovali.
„Tentoraz to naozaj nebola výkladná skriňa zvukárov,“ priznal za organizátorov Pavel Daněk. „Pri Incognito to bol amaterizmus najhrubšieho zrna. Lenže oni mali vlastných zvukárov a dvojhodinovú zvukovku, kde všetko fungovalo. Neviem čo sa stalo, kapelník sa len ospravedlnil.“
Dokonale nazvučiť 11–člennú kapelu je náročné, no nie nemožné. Na druhej strane, horšie by bolo, keby odohrala zlý koncert na dobrom zvuku. To sa však nestalo. „Zoberieme vás na výlet v čase,“ povedali a presne to aj spravili. Ani toto nebol typický džez, ale starý poctivý funk s prvkami disco a veľká šou. A čo má byť? Džez už je dnes inde, než bol v 20. storočí, pre puritánov sú určené iné akcie.
