KNIHA TÝŽDŇA / MOSKOVIÁDA
Otto von F. patrí k hrdinom, ktorí si v boji za ideály nakoniec zvolia opačné prostriedky
Ukrajinec Jurij Andruchovyč (1960) je prozaik, esejista a prekladateľ. Ale i básnik, ktorý sa s poéziou rozišiel už roku 1991 zbierkou Exotické vtáky i rastliny. Stál pri vzniku literárnej a performačnej skupiny Bu-Ba-Bu a je členom poľskej skupiny Karbido, hrajúcej poulično-jarmočný rock. V Nemecku, kde patrí k autorom vydavateľstva Suhrkamp, ho vyznamenali Herderovou cenou, stredoeurópskou literárnou cenou Angelus i lipskou Knižnou cenou za európske porozumenie.
Brutálny i nežný svet
Moskoviáda (Kalligram) tematicky rozvíja útly román Rekreace aneb Slavnosti Vzkříšeného ducha (vydavateľstvo Burian & Tichák) – príbeh o básnikoch cestujúcich na národnú púť do Čortopoľa, zachytávajúc udalosti jedného dňa v živote ukrajinského spisovateľa menom Otto von F. Ten býva v internáte literátov „uprostred hrôzostrašnej metropoly v zahnívajúcom srdci polomŕtvej ríše“. Moskva je totiž „zločinecké hlavné mesto“ duševne otupených a malátnych ľudí „ťaživej, pomýlenej a náhodnej existencie“. Mesto neviditeľnej Moci, čo má všade chápadlá i spojencov, tak ako tanky Strany majú „na pásoch namotané všetky tie ľudské črevá“.
A predsa existuje nádej vyslovená hlavným hrdinom: „Tento svet je príliš brutálny, aby sme ho mohli zmeniť na krajší pomocou slov. Ale je aj príliš nežný, aby sme v ňom niečo zmenili pomocou guliek.“ Spoločenská prax sa však riadi aj inými pravdami, nuž druhý výrok znie, že „dejiny si nevyberáme. Ale mohli byť iné“. Inak povedané, dejiny si vyberajú ľudí. A tí sú stále rovnakí, nevedia byť iní. Preto aj dejiny sú stále rovnaké – plné krvi. Veď niet istoty, že by boli iné, lepšie, menej krvavé, keby sme si ich mohli vybrať my.
Otto von F. vedie nespútaný život ako Posledný hrdina A. Kabakova. Ak ho prepadnú výčitky svedomia (lebo ešte nie je celkom zmierený s vlastným „hajzlíctvom“) spor „rieši“ ďalším pokleskom. Čoskoro sa však stane súčasťou omnoho väčšej apokalypsy ako dôsledku Moci. Tej, čo sídli v podzemí, kde sa rozmnožili obrovské potkany, ktoré treba využiť na rozháňanie nepovolených demonštrácií.
Andruchovyč vkladá do textu objektivizujúce komentáre a hodnotiace racionálne úvahy, ktoré sú dodatočnou korekciou rozhodnutí a skutkov Otta von F. Inokedy splýva s hlavnou postavou, aby jej neskôr znovu umožnil vrátiť sa k monológom, zatiaľ čo on ako rozprávač opäť pokračuje v „ich forme“. Otta von F. však v súlade s autorským zámerom vedie v ústrety poslednému súdu. Lebo Moc nikdy neprestala hľadať vinníkov a robiť z nich svoje obete. A jednou z nich je priveľmi slobodomyseľný Otto von F., konfrontovaný so životným poznaním kágebáka Saška, konštatujúceho, že „demokracia je krásna vec, ale ľudstvo nemohlo vymyslieť nič horšie“.
Bez Boha a človeka
Ottovi von F. sa napokon podarí z labyrintu utiecť a jeho útek využije Andruchovyč na rozvinutie rozmarnej literárnej hry s čitateľom. Hlavný hrdina sa ocitne v sále, kde sa fašírujú všetky etniká a vrcholí obžerstvo, opilstvo a smilnenie – bez viery v Boha a človeka a pod dohľadom ústredného výboru, ovládajúceho životy všetkých ľudí, ba i smrť pečeného prasaťa, ktoré v jednej chvíli vzlietne z tácne ako labuť. Za ďalšími dverami prebieha sympózium nebožtíkov o budúcnosti ľudstva. V miestnosti defilujú postavy ruskej a sovietskej histórie a ktorýsi projektant lepších zajtrajškov brojí proti chaosu a národy chce naučiť „ich láske k štátu. A to znamená – k násiliu, podvodom a korupcii.“
Vo svete zvráteností a deštrukcie vyústi pocit trvalej bezmocnosti do násilia: Otto von F. vystrieľa panoptikálne predsedníctvo figurín, z ktorých sa sypú zatuchnuté piliny, a jednu guľku si nechá pre seba. V Moskve prší a symboly jeho života ako večný odpad upchávajú kanalizačné odtoky. Mesto zaniká, súc obeťou svojho spôsobu existencie v panujúcom systéme.
Moskoviáda je burleska, v ktorej sa zveličuje, ironizuje a paroduje. Drsne komická bufonáda i trpký politicko-spoločenský pamflet. Postmoderná fikcia znepokojujúca odkazmi na aktuálne reálie.
Prekladateľ Valerij Kupka osvedčil erudíciu najmä pri dialógoch hovorovej a slangovej lexiky, poradil si s vulgarizmami i foneticky uvádzanými vetami v nemčine a angličtine. Redakcia však mala zabrániť množstvu preklepov a duplicitne vysádzaným či chýbajúcim predložkám, zámenám a tvarom pomocného slovesa byť.
Ďalšie knihy
Rekreácie
BAUM 2003
Dej sa odohráva počas slávnosti Vzkriesenia Ducha, čo autorovi umožňuje predstaviť celú plejádu postáv kvázipatriotov a kváziliterátov a prostredníctvom nich ironizovať pomýlené chápanie poézie, literatúry, statusu básnika, ale i reálií postkomunistických krajín. Je to drsný, humorný, poetický a jazykovo úplne nevšedný román.
Moje Evropa
(spolu s Andrzejom Stasiukom)
Periplum 2009
Moje Evropa má v sebe niečo z dobrodružných príbehov dávnych storočí, ktoré sa počas dlhých večerov šírili prevažne rozprávaním. Za takýchto nekonečných večerov nakoniec kedysi vznikol aj podnet na napísanie tejto knižky, na zmapovanie podivuhodne nestáleho stredoeurópskeho priestoru na samom konci búrlivého 20. storočia. Moje Evropa je spoločná dobrodružná výprava dvoch priateľov do tajuplného a takmer neprebádaného vnútra kontinentu. Je to jednak výprava proti prúdu minulého času, o ktorého revíziu sa Andruchovyč formou fragmentárnej rodinnej kroniky pokúša. Avšak tento stratený čas je zároveň stále objavovaný vo svojej opakujúcej sa sprítomnenej podobe v trochu ospalých krajinách strednej Európy. Je to správa o existencii úžasného, malátneho subkontinentu, ktorý, hoci je zmietaný dejinnými zvratmi, zostáva paradoxne trvale sám sebou: jediným kultúrnym priestorom, posledným útočiskom potulných básnikov a spisovateľov.
