Robiť umenie v dedine? A čo si o tom pomyslia susedia?

Mladým umelcom v Dúbravici pochybovačné výrazy susedov nevadili a začali nebojácne robiť veci neobyčajné.

Dúbravica už má známu rozhľadňu Unimo, no chystajú sa aj ďalšie projekty, napríklad sauna či amfík.(Zdroj: SME - JÁN KROŠLÁK, BORIS NÉMETH, JÁN VIAZANIČKA)

Keď sa rozhodnete robiť umenie v malej dedine, kde ste vyrástli, iba ťažko sa zaobídete bez pochybovačných výrazov svojich susedov. Mladým umelcom v Dúbravici to však neprekážalo a začali nebojácne robiť veci neobyčajné.

Je sobota dopoludnia. Kľukatou cestou, ktorá si pamätá aj výtlky spred troch zím, prichádzame do Dúbravice. Malej dediny medzi kopcami, vzdialenej asi 16 kilometrov od Banskej Bystrice. Hľadáme Periférne centrá - „tých mladých, čo tu robia umenie“, pýtame sa na cestu pani, čo akurát vyšla z domu. „Cez potok, tá sivá brána za zvonicou,“ ukazuje.

Míňame krčmu a obchod v jednom aj zvonicu s nápisom V NEŠŤASTÍ.POMÁHAJ. Na sivej bráne visia dva plagáty – jeden hovorí, že v Tranzite na bratislavských Zlatých pieskoch práve skončila výstava toho, čo už skupina ľudí okolo združenia Periférne centrá vytvorila za niekoľko rokov. Miestnym to však môže byť ukradnuté. Nikam chodiť nemusia – takmer všetko majú tu. A navyše, popoludní je pri petangovom ihrisku v strede dediny Sviatok susedov - piknik so súťažou o najlepší koláč, ako hlási druhý plagát.

Robiť umenie na dedine - to je totiž naozaj umenie.

03_res.jpg

Vitajte v Dúbravici. Igor Babiak (vľavo), Ján Kostolanský a Andrej Poliak, ktorí vedú občianske združenie Periférne centrá.

Výstavy v krčme

„Som tu od furt, od narodenia,“ hovorí Andrej Poliak. Na jednu stranu dediny chodí do galérie a do ateliéru, na druhú do hôr – oddychovať. Vyštudoval Akadémiu umení v Banskej Bystrici, no nikdy nemal potrebu z maličkej dediny s asi stovkou domov odísť – ani za prácou, ani pre ambície na poli umenia. „Vravel som si, že chcem byť tu a všetko, čo budem potrebovať, sa tu budem snažiť vytvoriť. A tak sme s kamarátmi nebojácne začali robiť veci nepredstaviteľné.“

Najprv začal sám - s malými výstavkami v krčme, vlastne jedinom verejnom priestore dediny. Potom mu začal pomáhať kamarát z dediny Igor Babiak a začali robiť aj väčšie „šialenosti“. Postupne sa okolo nich a Jána Kostolanského vytváral úzky okruh ľudí, ktorí začali chodiť do Dúbravice pravidelne. „Nebolo to ani tak o umení ako o vzťahu ku krajine, k prírode a podobným názorom. Donášali svoje diela, vystavovalo sa v krčme, začali sme premietať filmy alebo sme zorganizovali koncert,“ rozpráva Andrej Poliak.

To, že všetkých divákov poznal, a dokonca veľmi dobre, bral skôr na príťaž. „Je to o dedinskej mentalite, ktorú mám v sebe, a to je otázka: čo si o mne pomyslia susedia?“ hovorí s úsmevom. Najviac si to vraj uvedomoval vtedy, keď prišli kamaráti odinakiaľ a nechali sa uniesť fantáziou bez akýchkoľvek zábran. „Ja som mal vždy pocit, že to budem musieť vysvetľovať, a to sa mi nie vždy chcelo. Už sa mi to však podarilo obrúsiť a snažím sa nepripúšťať si to,“ dodáva.

12_res.jpg

Na dome, ktorý postavil Igorov starý otec, je kopa práce. Keď však bude hotový, mal by slúžiť celej dedine aj umelcom, prichádzajúcim na rezidencie. Za domom je zeleninová záhrada a včelíny.

13_res.jpg

Kto chodí do galérií?

Dosť skoro začali v dedine okrem pekných zrozumiteľných diel robiť aj kritické, konceptuálne. Na strechu krčmy umiestnili abstraktný objekt, na zrúcaninu kaštieľa, čo sa roky iba rozpadá, osadili červenú vlajku, ktorá rozvírila debaty. „Najprv boli miestni dedinčania prekvapení, nerozumeli, čo to má znamenať a niekedy ich to asi aj rozčuľovalo,“ vraví Andrej. Spomína však aj na príhodu, keď mu miestny primáš hral podľa fotky vystavenej v krčme, lebo ho inšpirovala.

K trojici mladých umelcov sa pridal aj fotograf Ján Viazanička a v Chorvátsku na výlete sa stojac po pás v mori zrodil nápad cestovať s projektom aj do iných dedín. „Vyberali sme spontánne – napríklad najvyššie položenú obec, obec na konci Hrona a tak podobne,“ vysvetľuje Andrej. Dohodli sa so samosprávou, zistili všetky dostupné informácie o lokalite a zostavili tím umelcov, ktorí by prišli urobiť z periférie záujmu centrum. „Chceli sme rozšíriť pole pôsobenia umenia, robiť ho tam, kde to máme radi a priniesť ľuďom niečo zaujímavé, kritické, provokatívne,“ vysvetľuje.

Zdá sa mu, že na Slovensku chodia ľudia do galérií za súčasným hodnotným umením iba minimálne. „Náš projekt v sebe niesol aj akúsi výzvu voči umeleckej komunite, voči tomu, ako je u nás umenie centralizované v zopár mestách. Veď je to šialene elitárske a priam kruté voči ostatnej krajine. Ak majú byť umelci súčasťou elity spoločnosti a oni svoje myšlienky a diela neukazujú ľuďom rovnomerne po krajine – aký to má zmysel?“ pýta sa.

Príde mu zvláštne, že aj študenti a mladí umelci ostávajú vo veľkých mestách a nemajú potrebu vytvoriť doma, vo svojej zastrčenej dedinke, nejaké perfektné dielo pre tých, ktorých poznajú. „Keď sa chcete stretnúť so špičkovým dielom, musíte ísť do nejakej ustanovizne. Vidiek má pritom na Slovensku stále silnú pozíciu a prírodný charakter našej krajiny je nesmierne výrazný. To je to zaujímavé, špecifické – a ja neviem, prečo na to nie sme viac hrdí, prečo neťažíme z toho, čo máme,“ hovorí Andrej.

04_res.JPG

05_res.JPG

06_res.JPG

Nad Dúbravicou je známa rozhľadňa UNIMO od architektov Martina Bosíka, Martina Lepeja a Roba Sekulu, v pláne sú už aj ďalšie projekty - napríklad sauna či amfík.

Mexičan v Dúbravici

Sedíme v starom dome, ktorý postavil začiatkom minulého storočia starý otec Igora Babiaka. Teraz je oškrabaný na tehlu, ale raz, keď sa ho podarí zrekonštruovať, bude slúžiť celej dedine aj potrebám Periférnych centier. V roku 2011 totiž združenie rozbehlo aj možnosť krátkodobých i dlhodobých pobytov pre umelcov.

Za všetkým bol ich kamarát Carlos Carmonamedina, Mexičan. Ozval sa im s otázkou, či by nemohol prísť do Dúbravice na nejaký čas dokončiť práce na svojej výstave. „To bol posledný popud,“ vraví Andrej. Najprv sa mu zdalo, že dnešní vizuálni umelci predsa potrebujú niečo iné – byť videní niekde v meste. „Bol som asi iba neskúsený, lebo je to naopak - veľa z nich chce prísť na dedinu a len tak tu v pokoji pracovať,“ hovorí.

Z príchodu Carlosa, prvého oficiálneho zahraničného hosťa v Dúbravici, bola v dedine veľká udalosť. Všetci sa na neho v krčme pri pive pýtali: kto to je, čo tu bude robiť? Jeho však otázky nezastrašili a teraz volá Dúbravicu svojím domovom, z ktorého vyráža na cesty po Európe.

A domáci si už zvykli – raz príde nejaký Francúz, raz Rumun, Američanka, potom Česi aj študenti z Bratislavy. „A krčmárka, ktorá nikdy nemala potrebu ovládať cudzí jazyk, sa chce zrazu naučiť po anglicky, aby sa s nimi mohla rozprávať,“ vraví Andrej o jednom z dôsledkov ich pôsobenia, ale tých je oveľa viac.

Domáci založili združenie na opravu zrúcaniny kaštieľa, hoci s ňou predtým roky ani nepohli. O dizajn obecných novín sa starajú šikovní grafickí dizajnéri, čo sú akurát na rezidencii, v okolí Dúbravice vzniklo niekoľko malých architektonických stavieb a objektov, ktoré lákajú turistov. K dispozícii tu majú aj mapu – turistickú „Art Mapu“, aby sa človek z mesta nestratil na ceste za umením v kopcoch.

08_res.jpg

09_res.jpg

Kresbu Field on Fire vymyslel Branislav Nikolic v rámci projektu Nový pohľad na krajinu. Na jej realizácii sa podieľali pod jeho vedením aj miestni obyvatelia Marián Berky s ručnou motorovou kosou a Peter Kováčik na veľkom traktore.

07_res.JPG

Pohodlný výhľad na okolie z Obrazárne Skalka, ktorú vymysleli Marek Halász a Andrej Poliak.

10_res.jpg

"ČO" - objekt, ktorý do okolia Dúbravice vniesol francúzsky autor Benoit Lazaro.

Žiadna kunsthalle, ale kunstdorf

Tím Periférnych centier momentálne najviac zamestnávajú bežné produkčné plány, rezidencie a s nimi súvisiace projekty. Ak pôjde všetko dobre, Dúbravica bude mať okrem známej rozhľadne UNIMO od architektov Martina Bosíka, Martina Lepeja a Roba Sekulu, aj vlastnú saunu – dielo od českých umelcov – H3T architekti. Pred zvonicou má vyrásť malý amfík, aby sa lepšie pozerali filmy počas leta a veľa práce je aj na dome, ktorý bude slúžiť obci. Za ním je vysadená zeleninová záhrada a včelíny.

Pýtam sa, kedy bude fungovať bájny kunstdorf, ako trochu ironicky nazvali svoj projekt vlani, keď sa v Bratislave vyhrotila situácia okolo neexistujúcej kunsthalle. „Už predsa funguje!“ hovoria bez rozmýšľania. „Celú dedinu predsa využívame ako výstavný priestor, intenzívne fungujeme, chodia sem umelci na rezidencie a tvoria. Zvláštne pritom je, že niekedy mi to prostredie dediny pripadá ako kulisa – ako keby sme naozaj tvorili v nejakej ideálnej bielej kocke, po ktorej toľko túžia umelci v centre,“ vraví Andrej.

Na miestnu komunitu však pri svojej práci nezabúdajú, práve naopak. Kedysi si nemysleli, že by sa sem, do Dúbravice, prišiel niekto pozrieť na to, čo robia. Dnes je to však inak – ľudia prichádzajú a môžu z toho ťažiť aj domáci. Uvedomuje si to aj starosta Ľubomír Šesták a medzi umelcami a obecným úradom panuje otvorená spolupráca.

„Naše aktivity prerástli do rôznych smerov, hoci – nikdy to vlastne nebolo len o nás – o umení a o tom, aby sme boli nebodaj nejakí slávni,“ vraví Andrej. „Je to o pomoci prostrediu, v ktorom sme sa narodili. Je to o neustálej aktivite a aktivizme, o práci s komunitou, o architektúre, urbanizme, poľnohospodárstve aj životnom prostredí.“

V rámci projektu Fruit of Art napríklad vlani zmapovali nevyužité ovocné stromy v okolí. Hnevalo ich, že do Dúbravice privážajú jablká z Talianska, hoci stromy v okolí sú nimi obsypané a nikto ich neoberá. „Ukazujeme na nevyužitý potenciál, na veci, ktoré máme, ale nevyužívame ich. A myslím, že to nie je len problém Dúbravice,“ dodáva.

Ak by sa teda našiel niekto aj vo vašej dedine, čo začne robiť umenie – majte pochopenie. Možno ani netušíte, ako vám tým môže zmeniť hoci aj obyčajnú sobotu na neobyčajný deň.

11_res.jpg

Petangové ihrisko slúži celej dedine.

02_res.jpg

Všetko sa dá, keď človek chce. Čokoľvek a kdekoľvek - vravia Andrej Poliak s Igorom Babiakom (pri stavbe latríny).

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 8 900
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 380
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 480
  4. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 374
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 5 996
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 471
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 4 910
  8. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 087
  9. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 2 888
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 661

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Sládok: Kvalitu vieme zaručiť len po bránu pivovaru

Pivná kultúra Slovákov sa zlepšuje, ale pomalým tempom, myslí si skúsený sládok.

DOMOV

Z Petrohradu do Pekingu. Podpredsedníčka úradu zo Smeru spoznáva svet za štátne

Vitteková išla na kontrolnú cestu do Číny, hoci nie je inšpektorka.

KOMENTÁRE

Kazašský lovec pôjde radšej do hôr ako na otcov pohreb

Bashahan, kazašský lovec, ktorý používa na lov orly skalné.

Neprehliadnite tiež

Nová Cvernovka: Komunity tu majú budúcnosť

Prvého mája sa po prvý raz otvárajú ateliéry bývalej Cvernovky v nových priestoroch.

Sisi bola len manželka. Zato Mária Terézia vzkriesila monarchiu

Narodila sa pred tristo rokmi. Teraz o nej vzniká dvojdielny film v koprodukcii štyroch krajín.

Vychovala sebeckých synov. Obetavá Baba z ľadu teraz zaujala v Amerike

Film so Zuzanou Kronerovou získal cenu za scenár na prestížnom festivale Tribeca.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop