Tomáš Štrauss: Mal vzácny dar myslenia

Tomáš Štrauss (4. 4. 1931 - 28. 5. 2013) patril k posledným svedkom premien nášho výtvarného umenia posledného polstoročia. Nebol však pasívnym svedkom, do jeho diania a podoby permanentne, od konca 50. rokov až dodnes vstupoval a formoval ho oveľa viac, ako mnohí aj mladší historici a kritici.

Mal vzácny dar myslenia, ktoré neohrozovala komunikácia. Rozdával ňou svoju rozhľadenosť i vzdelanosť a naopak, z diskusií čerpal nové podnety pre svoje úvahy.

Už jeho prvá kniha Umelecké myslenie naznačila prístup, ktorým sa približoval k výtvarnému umeniu, predmetu svojho celoživotného záujmu. Rozmýšľaniu, pochybovaniu a uvažovaniu ostal celý život verný.

Kritický spôsob písania, v ktorom prekračoval jednotlivé umelecké druhy smerom k uchopeniu hlbších spoločenských súvislostí, uplatnil vo svojich publikáciách, ktorých počet v posledných rokoch narastal.

Preferoval v nich, ale aj v tých, ktoré vyšli počas 60. rokov doma a po jeho emigrácii (1980) vo vtedajšom západnom Nemecku, tri okruhy tém: tvorbu osobností medzivojnovej avantgardy vzťahujúcu sa k Slovensku, tvorbu našich akčných a konceptuálnych umelcov a aktuálnu tvorbu autorov euroamerického kontextu.

V záverečnom období života prejavil obdivuhodnú kreativitu, keď dokázal tieto zdanlivo vzdialené sféry myšlienkovo prepájať, dokazujúc globalizáciu výtvarného umenia spôsobom, ktorý si mohol ako málokto iný u nás dovoliť.

Dôverne poznal kultúrne i spoločenské dianie v západnej i východnej časti Európy, vrátane bývalého Sovietskeho zväzu, a to v celej šírke problematiky umenia 20. storočia.

Na prezentáciu publikácie Košická moderna, ktorá sa začína jeho úvodom, sa síce nechystal, ale do „svojho mesta“ chcel prísť na jeseň, keď tu mal na svetovom kongrese asociácie nezávislých kritikov výtvarného umenia dostať zaslúžene cenu za svoju celoživotnú aktivitu.

Esenciu mesta, kde vyrastal a ktoré mu ostalo po celý život blízke, stihol ešte uchopiť útlou knihou Moje Košice (2012).