O to väčší bol jungovský boom po novembri 1989, o bývalom Freudovom žiakovi a neskôr jeho veľkom oponentovi začalo vychádzať množstvo najrôznejšej literatúry.
Výnimočné postavenie vo vydávaní Junga má však od polovice 90. rokov brnianske Nakladatelství Tomáše Janečka, ktoré nedávno zavŕšilo pätnásťročný projekt výberu z diela deviatym zväzkom Člověk a kultura. Dotýka sa tu okrem mnohých tém aj vzťahu psychológie a básnictva, kde obšírne zdôvodňuje, prečo je básnik v najhlbšom zmysle slova len nástrojom, je teda „nižšie“ ako jeho dielo, a preto by sme od neho nikdy nemali očakávať interpretáciu toho diela - tú treba ponechať iným a budúcnosti.
V súčasnosti často diskutovanej otázke vzťahu diela a charakteru tvorcu stojí za pozornosť názor, že osobná stránka umelca, akýkoľvek životopis nikdy nie je pre jeho tvorbu niečím podstatným. Jung tiež vysvetľuje svoje presvedčenie, ža ak je životný údel mnohých umelcov neuspokojivý až tragický, nie je to žiadnym tajomným riadením osudu. Život umelca je totiž plný konfliktov, lebo v ňom zápasia dve mocné sily - obyčajný človek s nárokmi na šťastie a na druhej strane bezohľadná tvorivá vášeň, ktorá v prípade nutnosti zničí všetky osobné priania a túžby.
