Americká skupina Queens of the Stone Age nechala čakať fanúšikov na nový album šesť rokov. Ale výsledok takmer nemá slabé miesto a patrí medzi jasných favoritov na nahrávku roka.
Like Clockwork je výraz, ktorý vyjadruje, že všetko funguje presne tak, ako je naplánované. To však nebol prípad albumu Queens of the Stone Age. Rodil sa komplikovane a je temnejší ako ich doterajšie nahrávky. Ale patrí k tomu najlepšiemu, čo americká kapela urobila, aj medzi favoritov na koncoročné ankety. Málokto dnes dokáže urobiť taký vyrovnaný a nápaditý album.
Čerství štyridsiatnici
Recenzia
Queens of the Stone Age: Like Clockwork
10 skladieb, 45:59 min
Vyd. Matador
Po piatom albume Era Vulgaris (2007) všetko vyzeralo ideálne. Josh Homme a jeho spoluhráči bez problémov vypredávali kluby, hrali na štadiónoch aj na najväčších festivaloch. Kapelník mal dosť energie aj nápadov na ďalšie projekty Them Crooked Vultures a Eagles of the Death Metal. Lenže v roku 2010 sa všetko zvrtlo.
Rutinný lekársky zákrok pri operácii kolena sa zmenil na boj o život. Homme bol chvíľu v kóme a keď ho prebrali, dozvedel sa, že sa dlhší čas nebude môcť postaviť.
„Jedna z vecí, ktoré s tým prišli, bola, že hudba sa mi zrazu zdala takmer úplne hlúpa, banálna,“ spomínal pre magazín The Quietus. „Každý sa môže ocitnúť zrazený k zemi, no najdôležitejší je spôsob, akým sa postaví.“
Depresívne nálady a opätovné hľadanie chuti do hudby poznačili pesničky, z ktorých sa zrodila novinka Like Clockwork. V textoch sa často skloňujú pochybnosti a pocity osamelosti, umocňujú ich aj apokalyptické animované videá, ktoré sa objavili ešte pred vydaním albumu.
„Veľký úsmev, prehliadka zubov / bez záujmu v svete strachu / osamelý, nevieš aký je to pocit / ospevuj boha / nič nie je ako sa zdá,“ spieva v prvej skladbe Homme sprevádzaný podladeným gitarovým riffom a dunivou rytmikou, z ktorej mrazí.
Lenže pozor – toto ani náhodou nie je jednorozmerný album. Queens of the Stone Age nie sú žiadni uplakaní emo tínedžeri ani ofinková trendy gitarovka. Toto je dospelý rokenrol v najlepšom podaní, už majú toho nažitého dosť a ešte im nevyschli nápady. Jednoducho čerství štyridsiatnici v najlepšej sile.
Homme stále strieda silný hlas s nástojčivým falzetom a nestratil schopnosť písať chytľavé melódie, no teraz celok ešte naberá na sile pestrosťou. Sú tu odpichnuté rýchle veci aj klavírne balady. Aranžmány sú vybrúsené do detailov, napríklad perkusie v úvode My God Is The Sun znejú ako štrkáč v púšti. Takéto veci pomáhajú udržať elektrizujúce napätie od prvých sekúnd až do konca rovnako ako strhujúca rytmika a gitary prepletajúce sa vo vyhrávkach s minimom sól.
Zvuk je taký konkrétny a hutný, že okamžite zatúžite mať tento album na vinyle. Je to aj zásluha producenta Trenta Reznora, no najmä kapely, ktorá hrá s nevídaným nasadením posilnená o kamaráta Dava Grohla (ten zastúpil starého bubeníka vyhodeného počas nahrávania).
Zoznam slávnych hostí dopĺňajú Mark Lanegan, Alex Turner (Arctic Monkeys) a hlavné prekvapenie – Elton John. Ocitol sa v štúdiu vďaka svojmu šoférovi, fanúšikovi kapely.
Slovenská premiéra sa odkladá
Pri opätovnom počúvaní si uvedomíte dve veci: koľkých hudobníkov Queens of the Stone Age ovplyvnili (u nás napríklad Le Payaco a Diego) a že esenciou celého albumu sú pomalé pesničky – Kalopsia a titulná Like Clockwork.
Tá prvá označuje stav, keď sa vám zdá, že veci sú krajšie než v skutočnosti, a tá druhá to utvrdzuje: „Väčšina z toho, čo vidíš, moja drahá, je čisto pre šou,“ spieva Homme. Ak sa na niekoho na hudobnej scéne hodí hrabalovské „nežný barbar“, je to určite tento vysoký Kalifornčan.
Škoda, že na slovenskú premiéru tejto partie si ešte počkáme. Na európskom turné sa o pár dní zastaví iba vo Viedni a na českom festivale Rock for People.
