Cesty Svätopluka Mikytu a Rakúšana Moussa Koneho sa najprv nevedomky stretli v New Yorku, potom v denníkových kresbách a teraz aj na spoločnej výstave v Bratislave.
Oboch zaujímajú staré knihy a to, ako si vytvárame poznanie o svete. Používajú staré médium kresby, ale uvažujú o ňom novým spôsobom - a pritom, každý trochu inak. Svätopluk Mikyta a Moussa Kone sa nepoznali, no galeristka Gabriela Kisová ich výstavou Follow the Line zoznámila.
„Najprv sme išli do Koneho ateliéru v meštianskom dome v centre Viedne, prezerali sme si diela a rozprávali sa,“ hovorí Mikyta. Potom prišla návšteva k nemu do 150-ročného banského domu v malej dedinke Ilija pri Banskej Štiavnici, kde žije a pracuje.
Bola to vraj príjemná skúsenosť odlišných „kultúrnych kódov“. Výsledok je viac než príjemným zistením toho, ako sa dá vnútorný svet človeka vtesnať do niekoľkých čiar na papieri.
Moussa Kone: Out of the closet, zo série They called me a drawer (possibilities are limited), 2012, tuš na papieri
Svätopluk Mikyta: Sám sebe maskou, z cyklu Denníkové kresby, 2004, tuš, ceruza na papieri
Ísť až na doraz
Denníkových kresieb má Svätopluk Mikyta na stovky. Na rozdiel od Moussa Koneho, ktorý je výsostným kresliarom, on ku kresleniu pridáva aj všeličo iné. „Kresba je skvelým priamočiarym prepojením hlavy, ruky a papiera,“ vraví Mikyta. „Niekedy mi však nestačí a snažím sa dielo rozvíjať a dopovedať inak.“
Snaha po komplexnom vyjadrení potom vyzerá napríklad tak ako najnovšie a dosiaľ jeho najväčšie dielo, ktoré je práve v Krokuse.
Volá sa Záves a zatiaľ sa skladá zo štyroch častí, no ešte ich niekoľko pribudne. „Začalo sa to tým, že som na blšom trhu objavil staré papiere a priniesol ich domov. Sú zrejme z čias vojny, ponášajú sa na papiere používané na matrike či v úradných knihách,“ vysvetľuje Mikyta.
Ešte ich má stopäťdesiat. Dielo bude hotové až vtedy, keď ich všetky minie. „Nie je v tom perfekcionizmus, skrátka ma baví ísť až na doraz – v tomto prípade to znamená rozvíjať istú vizualitu, minúť všetok papier, uzavrieť to a pohnúť sa ďalej.“
Z Denníkových kresieb Svätopluka Mikytu.
Svätopluk Mikyta: Záves, kombinovaná technika.
Nástenková estetika
Na starom papieri vytvoril modrý ornament – tiež z nájdených vyhodených tlačiarenských štočkov.
Naň umiestnil ďalšie fragmenty – kresby, premaľby obrázkov, fotografie, tlače linorytov. Že to trochu pripomína nástenky z predrevolučných čias, nie je náhoda. „Súvisí to s prežitými udalosťami a vizuálmi, ku ktorým sa vraciam. Snažím sa ich tým pochopiť, komentovať a nanovo ich vtiahnuť do hry,“ hovorí Mikyta.
Jeho „nástenky“ však nie sú postavené na nejakých objektívne dôležitých úradných oznamoch, ale na osobných skúsenostiach a zážitkoch. „Je to ako jeho otvorený atlas osobnej archeológie, pracovná plocha poznania o svete, v ktorom vytvára vlastnú hierarchiu dôležitých vecí,“ vraví výstižne Kisová.
Záves (detail).
Úplne iná emócia
Medzi týmito dôležitými vecami sú aj čas a kvalita, o ktorých Mikyta hovorí, keď príde na otázku, či ho na tvorbe baví aj fyzická práca.
„Mnohé veci by som mohol robiť na počítači a bolo by to rýchlejšie aj jednoduchšie, ale ja za tým nevidím kvalitu, o ktorú mi ide. Rád sa vecami zapodievam a to, že to robím ručne, nie je ani tak o záľube v manuálnej zručnosti, ako o pocite vymedzovania sa voči tejto instantnej dobe, voči rýchlosti a ľahkosti bytia.“
Je to pre neho dôležité, lebo verí, že osobnou prítomnosťou sa do diela dostane niečo, čo by tam za neho xerox nikdy nedal. „Je to ako keď si porovnáte starú hĺbkotlač v knihe z polovice minulého storočia a knihu tlačenú offsetom – ide z nich úplne iná emócia,“ dodáva.
Možno sa čoskoro dočkáme aj knihy s jeho dielami, na ktorej pracuje s grafickým dizajnérom Palom Bálikom. Na chvíľu jej prípravy spomalili výstavy (nedávno v Budapešti a o mesiac vo Varšave), no v lete by už mal prísť čas aj na ňu.
Šípim, že to bude nesmierne dobrodružné čítanie.
Tvorba Moussa Koneho v galérii Krokus.
Kresby Svätopluka Mikytu.
Záber z výstavy Follow the Line, ktorá potrvá v galérii Krokus do 28. 6.
