Stále sú to úlety v tej istej garáži, tvrdili členovia skupiny Appendix po vydaní debutového albumu v roku 2008. Odvtedy je všetko inak. Bratislavské trio zmenilo bubeníka, názov, hudbu aj vydavateľa.
Volajú sa Korben Dallas a čoraz viac prekračujú hranice nezávislej scény. Za sebou majú hranie s Andrejom Šebanom aj s gitaristom kapely Chiki liki tu-a Ľubom Petruškom. Ich video k novému singlu Otec za pár dní dosiahlo vyše 50-tisíc pozretí, okrem Rádia_FM ste ich mohli už počuť aj v Rádiu Express. A práve vydali nový album, s ktorým sa v lete chystajú na niekoľko festivalov.
Pestrejšie, osobnejšie
„Je to iné. Appendix to bola tvorba v garáži, kde sme si napĺňali predstavy o sebe,“ hovorí spevák a gitarista Juraj Benetin. „Dnes sme úplne iná skupina, robíme nové pesničky a slovenské texty nám úplne zmenili prístup k hudbe.“
To všetko platilo už pri albume Pekné cesty (2011), lenže Karnevalová vrana je kolekcia iných pesničiek. Sú vyzretejšie, už to nie sú skladačky viacerých nápadov, ale kompaktnejšie tiahlejšie melódie. Ubudlo riffov, rockovejších polôh a nepravidelných rytmov, je tu žánrovejšia pestrosť aj pomalé skladby.
„Základ nového albumu bol, že sme mali nadprodukciu textov, dva ďalšie nám ešte dala spisovateľka Monika Kompaníková. Problém bol iba s aranžmánmi. Väčšina skladieb mesiac pred nahrávaním znela inak, tak sme si dali sústredenie na chate. Dodnes neviem, ako sa nám podaril taký výživný trojdeň, všetko sme prerobili, zjednodušili a dokončili. Na nahrávanie sme išli úplne v pohode,“ vraví Benetin.
Prvým singlom sa stala balada Otec. Jej text, podobne ako mnohé ďalšie, je osobný. Taká téma môže vyjsť, no známe sú aj nepodarené príklady, keď poslucháč až trpí alebo sa hanbí za autora.
V tomto prípade to fungovalo: „Záleží, ako to človek uchopí. Ani Richardovi Müllerovi vždy nevyšlo, keď chcel byť veľmi osobný. Pesnička Otec sa možno tak chytila aj preto, lebo nie je len o otcovstve, ale aj o nenaplnených ambíciách a s tým sa dá ľahko identifikovať,“ vraví kapelník Korben Dallas.
S rezervou aj s hosťami
Veľkou zmenou prešli aj vokály. Juraj Benetin má jeden z najsilnejších hlasov u nás, ale tentoraz naň už tak netlačí, viac sa sústredil na farby a viachlasy. Za tým sú hodiny u známej pedagogičky Lukrécie Bílkovej, ktorá ho naučila spievať s rezervou.
„Najväčšia somarina je snažiť sa predať pesničky cez čo najväčšie emócie v hlase. To som si doteraz neuvedomoval, ale počúval som veľa starej hudby, Nicka Draka a Beatles. Máte pocit, že do toho dali všetko, ale keď sa pozorne započúvate, zistíte, že v tých najemotívnejších pesničkách spievajú úplne rovno, akoby s odstupom.“
Nový album znie inak aj vďaka hosťom. Ľubo Petruška vypomohol už na predchádzajúcej platni, teraz si to zopakoval, premiéru mali Andrej Šeban, sláčiky a dievčenské hlasy. „Vždy mám harmonické predstavy k pesničke a väčšinou ich vybavím vokálmi, lebo v triu gitara-basa-bicie sme aranžérsky limitovaní. Pri dvoch pesničkách som potreboval husle a do jednej ešte ženský hlas, tak som zavolal kamarátky z kapiel Diego a Tu v dome.“
A prečo vlastne ten čudesný názov Karnevalová vrana? Vraj vystihuje, že táto partia sa cíti rovnako doma medzi rockermi aj intelektuálmi. Čo to znamená, si môžete overiť na festivaloch Grape, Vrbovské vetry či Žákovic Open, kde Korben Dallas v lete zahrajú.
Samostatný večer s krstom albumu bude v septembri v Bratislave.
