„Život je veľmi krátky a Proust veľmi dlhý“, píše sa rok 1913 a vo Francúzsku práve vychádza prvý zväzok Hľadania strateného času.
Po ukradnutej Mone Lise z Louvru stále ani stopy, Kokoshka rozbehol bláznivý vzťah s Mahlerovou, Duchamp primontoval koleso z bicykla na stoličku a Kafka píše šialene dlhý zamilovaný list Felicii Baurovej, v ktorom ju nemotorne žiada o ruku. Freudovi je až fyzicky zle, taký je nervózny z blížiaceho sa stretnutia s „otcovrahom“ Jungom.
Nemecký novinár Florian Illies ich šikovne (nečakajte však román) pospájal v knihe 1913 Léto jednoho století (vyd. Host) a je to príjemné čítanie, mesiac po mesiaci. Mimochodom, bolo to mimoriadne studené a vlhké leto.
Možno na to existuje vysvetlenie v podobe matematických modelov, čo keď to však bola „len“ Zradná náhodilosť (vyd. Paseka), o akých píše vo svojej najnovšej knihe ekonomický teoretik a praktik Nassim Nicholas Taleb?
Po Čiernej labuti, teda nepredvídateľnej udalosti s nesmiernym dosahom, sa Američan libanonského pôvodu venuje náhode. Tá podľa neho v našich životoch zohráva dôležitejšiu rolu, než akú si pripúšťame. Často sa snažíme vysvetliť dôsledky udalostí zdanlivo logickými vysvetleniami, v skutočnosti však tvrdíme nezmysly, pretože nevidíme skrytú úlohu náhody.
