Je veľmi stará, no stále fascinujúca

Nielen o kráse, ale aj o politike a rešpekte voči majstrom dneška hovoria obrazy a videá na výstave Pekná maľba 2.

S Evou Hober, francúzskou galeristkou a kurátorkou, stojíme pred maľbou Hieronyma Boscha Pokušenie sv. Antona.

Samozrejme, nie je to originál, no nepochybne je to skvelá myšlienka, s ktorou prišiel mladý umelec Antoine Roegiers: Všetkým tým podivným kreatúram, ktoré Bosch namaľoval na začiatku 16. storočia, dal život – rozhýbal im stvrdnuté kosti a ukázal, aký príbeh v nich uvidel.

Desaťminútové video je ako najnovší fantasy film, akurát, že jeho postavy sú ešte desivejšie, bizarnejšie a originálnejšie než akékoľvek súčasné výtvory filmových štúdií.

„Je to nesmierne silná výpoveď mladého maliara o maľbe,“ vraví francúzska galeristka. „Každý zo súčasných autorov má totiž za sebou ohromné dedičstvo. Vždy keď začne maľovať, nesie v sebe ťarchu histórie a tiež otázku, čo nové môže dať svetu maľby, ktorá tu je odjakživa. Fakt však je – že na maľbe sa toho veľa vymyslieť nedá – každý má k dispozícii len farby, štetec, plátno. Jediné, čo sa mení, je svet okolo a maliar ho musí sledovať veľmi pozorne, aby dokázal svoju dobu pochopiť,“ dodáva.

Výstava Pekná maľba 2 v Pisztoryho paláci v Bratislave ukazuje, že sa to stále mnohým darí.

Je to vôbec možné?

Keď sledujeme video Boschovho obrazu, Eva Hober vraví, že azda nikdy nemala toľko chuti rozbehnúť sa hneď do múzea a pozrieť si originál, no už celkom inými očami.

„Do múzeí chodím často, veď žijem v Paríži, a niekedy zájdem aj do Louvru. Dívam sa na tie staré maľby a pýtam sa, ako je to možné? Ako mohli tí autori toto všetko vymyslieť vo svojej hlave, vo svojom ateliéri, obklopení iba tajomnými podobenstvami z Biblie? Vždy ma to ohromí a aj preto má byť táto výstava oslavou – oslavou maľby, ktorá stále trvá.“

V Pisztoryho paláci sú diela štyridsiatich štyroch autorov – francúzskych a slovenských, zastupujúcich mladú, strednú aj staršiu generáciu. Sú nainštalované s veľkým citom pre tento zložitý, no krásny priestor. Šestnásť slovenských autorov vyberal Ivan Jančár, šéf Galérie mesta Bratislavy, koncepciu výstavy vymyslela Eva Hober. Je to už jej piate pokračovanie, ideu realizovala vo viacerých krajinách.

Medzi slovenskou a francúzskou scénou našla aj čosi spoločné: „Je to najmä rešpekt voči maľbe 'majstrov dneška', a to, ako sa v dielach mladých maľba stále vyvíja. Nedá sa zastaviť a znova je cool,“ hovorí galeristka.

Popularitu iného média – fotografie, pritom nevníma ako jej ohrozenie, skôr naopak. „Pozícia maľby sa ňou upevnila. Už dvesto rokov si môžeme dať tieto dve vedľa seba a ukázať – aha, toto je úplne iné médium. Maľba je veľmi odlišná, ľudská.“

Vždy je to aj o politike

Jediný výraznejší rozdiel, s ktorým sa u nás stretla, je ten, že v súvislosti s maľbou vraj nezvykneme hovoriť o politike. „Prekvapil ma názor, že keď sa chcete vyjadriť k politike, musíte použiť napríklad video či fotografiu, a nie maľbu. Akoby to u vás bolo čosi nespojiteľné. Pre mňa je to zvláštne, lebo za politicky najsilnejšie dielo v dejinách umenia považujem Picassovu Guernicu, a to je predsa maľba,“ hovorí Eva Hober.

Dielo podľa nej nemusí obsahovať konkrétne politické posolstvo, veď úplne stačí, že zobrazuje svet okolo. „A ten je vždy aj o politike. A umelci predsa nežijú v klietkach, aby sa v ich dielach neukázala, nech už má akúkoľvek podobu,“ dodáva.

Práve to, že maľba sa stáva dôkazom i svedectvom o konkrétnej dobe a zároveň odkazom pre ďalšie generácie, považuje Eva Hober za nesmierne dôležité. „A pritom nás stále dokáže fascinovať a nestráca silu ani po toľkých rokoch,“ vraví s nadšením.

Nie každý má v sebe taký silný zmysel, cit či priam vášeň pre maľbu ako ona, no výstava Pekná maľba 2 je veľmi dobrou príležitosťou objaviť ich v sebe.