
Oscar Simonsson (vľavo) a Magnus Zingmark. FOTO – INZINE
Na skutočný hit nestačí iba dobrá pieseň, tvrdí člen švédskej skupiny Koop Oscar Simonsson Švédsku skupinu Koop tvoria hudobníci Magnus Zingmark a Oscar Simonsson, ktorí pochádzajú z Uppsaly, ale žijú v Štokholme. Názov si odvodili od slova kooperácia, ktoré vystihuje aj ich eklektický prístup k modernému swingu, džezu, soulu, bossa nove a elektronickej hudbe. Druhý album Waltz For Koop vzbudil medzinárodný ohlas - Koop sú považovaní za najväčší objav švédskej džezovej scény za ostatných štyridsať rokov. Ich singel Summer Sun sa stal letným hitom aj v slovenských rádiách. Nahrávky dua vysoko hodnotia svetoví producenti a dídžeji. Prestížne britské hudobné časopisy sa predbiehajú v pochvalných recenziách a označujú album Waltz For Koop ako „takmer dokonalý“ či „nádherný a beznádejne romantický“. Na otázky SME odpovedal OSCAR SIMONSSON.
Album Waltz For Koop pôsobí ako seriózne džezové muzicírovanie. Prečo ste teda na obale v ženských šatách?
„Priznám sa, že za obalom nie je nejaká hlbšia koncepcia. Jednoducho sa nám ten obrázok páčil. Iste, mužov-džezmenov človek v ženských šatách často nevidí. Ale my sme producenti. A muži-producenti sa radi prezliekajú do ženských šiat. Možno. Čo ja viem?“
Nedávno ste sa dostali do dokumentu televíznej stanice Arte o švédskej hudobnej scéne. Vaši kolegovia The Cardigans a Kent vraveli, že vo Švédsku niet kde koncertovať a že na ulici ich - na rozdiel od Londýna - nikto nepozná a nežiada o autogram. Je to tak?
„S tým dokumentom nesúhlasím. Vo Švédsku sú kapely, ktoré sú slávne a ľudia ich spoznávajú. Ale možno je v tom niečo typicky švédske - že publikum sa na verejnosti až tak nehlási k obľúbeným interpretom. Tu si všetci chcú byť so všetkými rovní.“
Nezaváňa to socializmom?
„Asi áno. Tu sa propaguje rovnostárstvo. V švédskej spoločnosti nikto nemôže byť lepší ako druhý.“
Na vašu hudbu nie je ľahké aplikovať termín nu-jazz, lebo pôsobí nadčasovo a mohla vzniknúť hoci pred tridsiatimi rokmi. Aký je rozdiel medzi džezom a nu-jazzom?
„Džez je jednoducho džez. Ostatné je iba ďalšia obchodná značka, nálepka. Aj v minulosti už označili náš štýl viacerými menami. Tvrdili, že hráme všetko od acid-jazzu cez trip-hop až po nu-jazz. Pre nás má ale význam samotná muzika, nie slovíčka.“
Ako riešite živé hranie? Sú to regulárne koncerty s hosťami?
„Hráme zásadne naživo. Je to spôsob, akým hudbu dostať k novému publiku. “
Nepýtali ste sa jednej z vašich speváčok Cecilie Stalin, či nemala v príbuzenstve slávneho diktátora?
„Pýtali, a určite v rodine nijakého slávneho diktátora nemala. Je to naša dávna kamarátka z Uppsaly.“
Singel Summer Sun pôsobí ako letný večer pod palmami. Čím sa vám v chladnom Švédsku také čosi podarilo docieliť? Množstvom silných lámp z obchodu IKEA?
„Nie, silné lampy to určite nespôsobili. No vo Švédsku pravidelne vidíme polnočné slnko. Svieti neobyčajne silno a vôbec nezapadá. To je špecifická atmosféra za polárnym kruhom. Takže pieseň Summer Sun viac inšpirovalo prudké polnočné slnko, než lampy z obchodného domu.“
Prečo sa pieseň Summer Sun nestala celosvetovým hitom?
„Na to, aby kapela nahrala obrovský hit, nestačí iba dobrá pieseň.“
A čo stačí?
„Potrebujete predovšetkým veľa peňazí od nahrávacej spoločnosti. Ale človek nikdy nevie. Náš label Jazzanova Compost Recordings pre nás urobil naozaj veľa a pomohol nám preraziť v Európe i v zámorí. Ale teraz sme sa rozhodli podporiť v niektorých krajinách predaj a distribúciu platne novými zmluvami s miestnymi vydavateľstvami. Pokiaľ však ide o hudobný priemysel, sme opatrní.“
Prečo?
„Lebo len čo sa do nahrávania zainteresuje priveľa ľudí z rôznych vydavateľstiev, je zle. Autor stratí nezávislosť a dostane sa pod tlak ľudí, ktorí jeho tvorbu predávajú. Ale aby bolo jasno, proti predaju našich platní, samozrejme, nič nemám. Veľmi ma teší, keď si ľudia naše nahrávky kupujú.“
Švédska scéna je úspešná. Máte na nej nejakého favorita?
„Moja obľúbená kapela je Bob Hund. Páči sa mi, najmä naživo. Ďalej mám rád The Hives, čo je punk s výbornou energiou.“
Čo by ste poradili slovenským začínajúcim muzikantom, aby sa aj ich piesne objavovali v programoch mienkotvorných dídžejov najväčších európskych rádií?
„Dnes aj nie práve komerčná mainstreamová hudba má šancu dostať sa k poslucháčom na celom svete. Zvláštne je, že mnohým malým vydavateľstvám sa v súčasnosti darí vynikajúco, zatiaľ čo viaceré major labels majú ekonomické problémy a hrozí im krach. Som presvedčený, že keď sú v zahraničí úspešní popoví muzikanti zo Švédska, môže sa to podariť aj muzikantom zo Slovenska.“
Keby ste mali vymenovať dvoch ľudí, čo vás v hudbe najviac ovplyvnili, ktorí by to boli?
„Skôr než o dvoch ľuďoch by som vo svojom prípade hovoril o dvoch albumoch. Určite musím spomenúť Milesa Davisa. Najviac sa mi páči jeho platňa Someday My Prince Will Come z roku 1961. A z noviniek sa mi veľmi pozdáva nová platňa In Between od berlínskeho projektu Jazzanova.“
DANIEL BALÁŽ
MICHAL HVORECKÝ